Eduard Kukan a Joschka Fischer mali na rokovania v Neapole odlišný názor.FOTO - TASR/AFP
Nemecký šéf diplomacie Joschka Fischer to videl inak: „Odchádzam viac znepokojený, než som bol predtým," komentoval vyhliadky na dohodu o ústave, ktorá by mala padnúť o dva týždne na summite v Bruseli. Ani francúzsky minister Dominique de Villepin nebol optimistickejší: „Musíme urobiť všetko, aby sme odvrátili hroziaci neúspech, ktorý by Európsku úniu trvalo oslabil."
Pôvodne mal summit v talianskom Neapole trvať tak dlho, aby sa ministri dohodli na najkontroverznejších veciach. Nakoniec diplomati odcestovali po jedenapoldňovom rokovaní: prielom síce dosiahli v otázke európskej obrany, v najzložitejších otázkach sa však nepohli .
Je pravda, že najdôležitejšia slovenská požiadavka - vlastný komisár, je na dobrej ceste. Taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini vyhlásil, že väčšina štátov je pripravená tento návrh podporiť. Väčšina neznamená všetci. Fischer 25-člennú komisiu zamietol: „Taká veľká komisia by de facto znamenala prechod k prezidentskému systému," povedal podľa agentúry DPA.
V Európskej únii platí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. A pozície v otázke rozhodovania v Rade EÚ ostávajú aj po Neapole nezmieriteľné. Španieli a Poliaci nie sú ochotní pristúpiť na žiadny iný systém rozhodovania než ten, ktorý si prácne vydobyli v Nice. Francúzi a Nemci sú naopak odhodlaní prejsť na rozhodovanie tzv. dvojitou väčšinou, ktorá berie do úvahy počet krajín a počet obyvateľov. Politická váha Madridu a Varšavy by tak poklesla.
Kým únia nedospeje k dohode v tejto otázke, nie je isté nič. Ako napísala ČTK, zakladajúce štáty únie nie sú pripravené ustúpiť v otázke počtu komisárov, a aj v spôsobe hlasovania. Odmietajú aj návrh, ktorý v Neapole zaznel - odložiť háklivé rozhodnutie o Rade EÚ na rok 2009.
V 40 z 50 detailných otázok budúcej ústavy sa údajne črtá dohoda. Z menej citlivých vecí sa v Neapole ministri pohli v otázke tímového predsedníctva v čele Rady ministrov a úradu ministra zahraničných vecí EÚ. Z Neapola ale odišli bez toho, aby aspoň tušili, ako vyriešia najzložitejšie otázky. Summit v Bruseli má tak reálnu šancu predstihnúť primát summitu v Nice. Ten bol najdlhší v histórii únie a rozhodnutia padali úmerne s únavou diplomatov.
Prielom v európskej obrane
Ministri zahraničných vecí 25 členských a pristupujúcich členov EÚ výrazne pokročili v diskusii o budúcom usporiadaní vojenskej spolupráce v rámci únie. Do tzv. štruktúrovanej obrannej spolupráce sa zapoja tie štáty EÚ, ktoré prevezmú na seba záväzok výraznejšie budovať svoje vojenské schopnosti a podieľať sa na práci vznikajúcej európskej obrannej agentúry.
Hlavnou podmienkou je, že tieto krajiny musia do roku 2007 postaviť bojové jednotky s nevyhnutným dopravným a logistickým zabezpečením, schopné zasahovať v rozmedzí od piatich do 30 dní v akýchkoľvek operáciách, zvyčajne na žiadosť OSN. Trvanie týchto akcií je od 30 dní najmenej do 120 dní.
V návrhu, ktorý má ČTK k dispozícii, sa vyslovene hovorí, že musí ísť o „národne sily" alebo o „viacnárodné zostavy", čo dáva šancu na účasť aj malým krajinám.
Tieto aktivity nesmú ísť na úkor záväzkov, ktoré dané krajiny majú voči NATO. Isté nezrovnalosti panujú zatiaľ okolo toho, ako sa má o tejto spolupráci v rozšírenej EÚ rozhodovať.
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁKAREL BARTÁK, čtk
