vraj mohli k nedávnym udalostiam v Gruzínsku prispieť aj ďalšie medzinárodné organizácie.
„Som šokovaný ako medzinárodné organizácie zasahujú do vnútorných záležitostí krajín takým zjavným spôsobom a v takom obrovskom rozsahu," povedal Ševardnadze v rozhovore pre izraelský denník Jediot Achronot. „Nemôžem vám povedať presné čísla, ale jeden veľvyslanec mi povedal, že hovoríme o 2,5 až 3 miliónoch dolárov."
Rozhodujúcu sumu podľa neho poskytla práve Sorosova nadácia. Snažila sa vraj navodiť v Gruzínsku rovnakú situáciu ako v Juhoslávii v roku 2000, keď po masových demonštráciách odstúpil prezident Slobodan Miloševič a moci sa ujala opozícia.
Bývalá opozícia už druhý týždeň vládne aj v Gruzínsku, vnútropolitická scéna v krajine je však stále zložitejšia a neprehľadnejšia. Pred sídlom opozičnej Strany práce v Tbilisi v sobotu ráno explodovala výbušnina, pravdepodobne vyhodená z automobilu. Pri útoku sa nikto nezranil. Predseda Strany práce Šalva Natelašvili vyhlásil, že za útokom stojí minulý štvrtok vymenovaný štátny minister Zurab Žvanija.
Strana práce získala v novembrových parlamentných voľbách asi 12 percent hlasov. Formálne stála na strane opozície, dnes sa hlási do tábora kritikov novej moci, predstavovanej predákom opozičného Národného hnutia Michailom Saakašvilim.
Komplikovaná je aj situácia ohľadom gruzínskych autonómnych republík. Vodca jednej z nich - Adžarska - Aslan Abašidze je spolu so šéfmi ďalších dvoch gruzínskych autonómnych republík Abcházska a Južného Osetska od stredy na konzultáciách v Moskve. Prítomnosť vodcov autonómnych republík v Moskve však znepokojuje nových gruzínskych predstaviteľov. „Naše želanie spolupracovať s Ruskom neznamená, že budeme zatvárať oči pred rokovaniami, ktoré možno ťažko označiť ako priateľské," povedal agentúre AFP čerstvo vymenovaný štátny minister Zurab Žvanija.
Prezident Adžarskej autonómnej republiky okrem toho vyzval nové gruzínske vedenie, aby sa parlamentné voľby v krajine konali až o niekoľko mesiacov, a nie 4. januára, zároveň s prezidentskými voľbami, ako je teraz plánované. Túto žiadosť podporil prezidentský kandidát radikálnej opozície Michail Saakašvili a vyzval parlament, aby ju akceptoval. (čtk)
