Katarína Vislocká.
Úplne bežná nedeľa pred trinástimi rokmi. Dve kamarátky Katka a Ivetka sa vyberú do lesa na prechádzku. Sprevádza ich aj Katkin brat. Šantia, hrajú sa, prežívajú bezstarostné chvíle a vôbec netušia, že v ten deň sa ich život od základov zmení. Že uvidia Pannu Máriu.
„V ten večer bola u nás v dedine liturgia, ale nám sa nechcelo ísť, tak sme zostali v lese," spomína si dnes Katarína Vislocká.
Mladá dvadsaťšesťročná žena žije v Litmanovej úplne bežným životom. Po skončení zdravotníckej školy sa vydala a stará sa o dve dcéry. Od iných mladých mamičiek sa ničím nelíši, vari len výnimočným zážitkom z detstva. Aj dnes ho má v živej pamäti.
„Okolo piatej sme počuli prašťanie, akoby niekto chodil. Ukryli sme sa v chatke, ale zvuky sme počuli stále všade okolo. Najprv sme si mysleli, že možno sú to Poliaci, veď blízko je hranica, alebo nejaká zver, ale keď sme pozreli z okna, nikoho sme nevideli. Mali sme strach, ako ešte nikdy predtým ani potom. Tak sme sa začali modliť. Vtedy sa objavila žiara. Mysleli sme, že to preblesli slnečné lúče, ale žiara sa zjavila ešte raz a zbadali sme aj peknú mladú ženu," opisuje Katka.
Svoj zážitok opísali doma rodičom, ale nikto im neveril. „Aj ja by som na ich mieste tak reagovala. Detská myseľ, veľký strach, najľahšie je vymyslieť si nejaký príbeh," myslí si dnes Katka.
O pár týždňov šli na to miesto opäť. Sprevádzal ich aj kňaz, ktorému sa zverili. „Povedal, že ak to ozaj bolo niečo z neba, zasa to uvidíme. Ak to bol výmysel, nič sa nebude diať." Zjavenie sa zopakovalo. A opakovalo sa každú nedeľu počas šiestich mesiacov. Potom ešte ďalších päť rokov raz mesačne prinášala žena rôzne posolstvá. Nikdy ju však nik okrem dvoch dievčat nevidel. V auguste v roku 1995 „prišla" poslednýkrát. „Mala som trinásť, Ivetka dvanásť a bolo to pre nás ťažké. Začali k nám chodiť pútnici, rôzni ľudia, médiá, niektorí boli skutočne netaktní. Zrazu sme nemali čas na hry. Postupne sme to prijali a naučili sa s tým žiť."
Iveta Korčáková dokonca zasvätila svoj život Bohu a je členkou Spoločenstva Panny Márie Spolutrpiteľky v Starej Halíči.
Aj Katka Vislocká pripúšťa, že stretnutie poznačilo jej ďalší život. „Začala som sa viac modliť, snažím sa byť stále lepším človekom." S ochotou prijíma aj hostí zblízka a zďaleka, ktorí ju často navštevujú s úmyslom dozvedieť sa o zjaveniach čo najviac. Pre každého má milé slovo a úsmev.
MICHAELA BREZINOVÁ
FOTO - ARCHÍV SME
