BRATISLAVA ­ Dvadsať- a päťdesiatkorunové poplatky, ktoré od júna pacienti platia u lekára v ambulancii či v nemocnici sú prínosom pre celé zdravotníctvo, tvrdí minister Rudolf Zajac. Pol roka praxe podľa neho ukázalo, že poplatky splnili cieľ ­ zdravotná starostlivosť sa menej zneužíva a ľudia si začali uvedomovať, že zdravotníctvo nie je zadarmo.

„U primárnych lekárov (praktický lekár pre dospelých, praktický lekár pre deti a dorast, gynekológ) došlo k poklesu počtu vyšetrení o 15 percent," píše Zajac v správe, ktorú žiadal sociálny výbor parlamentu.

„Od lekárov v teréne dostávame informácie, že sa znížil počet pacientov a teda sa im môžu viac venovať a menej ich posielať k iným odborníkom. Skrátili sa i čakacie lehoty."

Zdravotným poisťovniam od júna pomalšie rastú náklady na lieky a menej ľudí leží aj v nemocniciach. Najväčšej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej, klesol počet ošetrovacích dní o osem percent.

„Je tu istý pokles. Znížil sa najmä počet tých, ktorí hospitalizáciu zneužívali," hovorí Juraj Šváč, námestník riaditeľa Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. „Oveľa viac vecí sa rieši ambulantne a hospitalizácie sú kratšie. Ale toto sa dialo už pred zavedením poplatkov. Akútne hospitalizácie nepoklesli, čo je dobre." Na posúdenie trendu, ktorý poplatky priniesli, prešlo podľa neho ešte stále málo času. „Do júna, kým sa poplatky zaviedli, bol tlak na hospitalizácie zvýšený. Potom bolo leto, dovolenky, teraz budú Vianoce."

Zajac priznáva, že poplatky priniesli aj problémy, za najväčší ale považuje výnimky z platenia ­ zvlášť pre ľudí v hmotnej núdzi, ktoré on pôvodne nenavrhoval a dnes sa ich snaží zrušiť. Dokazovať hmotnú núdzu je administratívne náročné, čo podľa ministra „spôsobuje problémy nielen poskytovateľom, ale najmä pacientom".

Rozhodnutia odborov sociálnych vecí o dávkach sociálnej pomoci, ktorými chorí a ich rodina dokazujú v ambulancii a v lekárni svoju hmotnú núdzu, sa vydávajú na neurčitú dobu. Niektoré zdravotnícke zariadenia si však chcú overiť, či sa pacient medzitým nezamestnal, a prijímajú len mesiac staré potvrdenie.

Výnimka podľa Zajaca priťažuje niektorým lekárom. Kým v okrese Rimavská Sobota je až 28 percent obyvateľov v hmotnej núdzi, v Bratislave len 2,5 percenta a v Trenčíne 6,6. Lekár v Rimavskej Sobote má preto oveľa nižší príjem z dvadsaťkorunáčok. Pre takmer pol milióna ľudí v hmotnej núdzi preto Zajac s ministrom sociálnych vecí Kaníkom navrhujú zrušiť výnimku a zaviesť príspevok 50 korún mesačne na zdravotnú starostlivosť.

Poplatky podľa Zajaca pomáhajú aj v boji proti korupcii, lebo občania sa viac zaujímajú o svoje práva a nároky. „Občania by si mali začať uvedomovať, že náklady na zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých sú v dôsledku starnutia populácie, novších a drahších liekov a spôsobov liečby a nových typov ochorení čoraz vyššie. Zdroje sú nedostatočné a ak sa má zachovať dostupnosť zdravotníckych služieb, musí sa zabezpečiť ich rozumné využívanie," píše.

Dnes platí podľa analýz ministerstva pacient na Slovensku v hotovosti len 9 percent z nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Poplatky majú aj dobrý ohlas v zahraničí, napríklad v Rakúsku, Slovinsku a Maďarsku. „Podobné poplatky sa zavádzajú v Nemecku, ktoré vkladá do zdravotníctva až 10,7 % HDP. Slovensko dáva do zdravotníctva 6,4 % HDP. Aj vyspelé krajiny riešia podobné problémy podobnými spôsobmi," tvrdí minister.