o rokov dlhšie ako priemerný Slovák.
Kým priemerný Slovák sa dožije okolo 69 rokov (ženy 77 rokov), Nemec sa dožije 74 rokov a (žena 80 rokov).
Slovensko je ešte stále krajinou, kde sa zomiera skôr ako v ostatnej vyspelej Európe. Rozdiel očakávanej dĺžky života (vek, ktorého sa pravdepodobne dožije novorodenec) je teda u nás a v krajinách Európskej únie veľký – Slováci zomierajú v priemere o 4 – 7 rokov skôr, Slovenky o 3 – 4 roky skôr ako obyvatelia vyspelých štátov únie.
Exemplárnym príkladom výrazného rozdielu v úmrtnosti východnej a západnej Európy bolo bývalé Československo.
„Zatiaľ čo v rokoch 1950 – 1960 bola očakávaná dĺžka života u nás z trojice Rakúsko, západné Nemecko a Československo najvyššia, v roku 1985 sme už za týmito krajinami zaostávali o 4 – 5 rokov. Spôsobil to prudký nárast úmrtnosti,“ hovorí Gabriel Guliš, riaditeľ Národného centra podpory zdravia. Podľa neho k výraznejšiemu predĺženiu života nedošlo ani po desiatich rokoch.
Aj Slovensko starne
Posledné výskumy demografov hovoria, že ani Slovensko sa nevyhlo procesu starnutia, ktorý je charakteristickou črtou väčšiny európskych krajín. Priemerný vek obyvateľov na Slovensku sa posúva. Kým pred 50 rokmi bol priemerný vek 30 rokov, dnes je to takmer 36 rokov. To, že Slovensko „starne“, je len v malej miere výsledkom zlepšenia zdravotného stavu, je to skôr dôsledkom toho, že sa rodí menej detí. Veková skupina nad 60 rokov prevažuje nad vekovou skupinou medzi 0. až 14. rokom života.
Ženy žijú dlhšie
Každý rok zomiera spolu o 3,5-tisíca mužov viac ako žien. Muži na Slovensku zomierajú podstatne skôr a vo väčšom počte. Táto tendencia platí po celé deväťdesiate roky. Najviac žien podľa Národnej správy o ľudskom rozvoji zomiera po 85. roku, mužov okolo 70. roku života.
Hlavnou príčinou úmrtí sú na Slovensku srdcovo-cievne ochorenia. S takouto diagnózou zomiera ročne okolo 15-tisíc mužov a 14-tisíc žien. Ďalšou častou príčinou sú nádorové ochorenia. Z ostatných diagnóz je to zápal pľúc, choroby pečene. V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú aj vonkajšie činitele, ako dopravné nehody, pády, ale aj samovraždy.
MIRKA HOROBOVÁ