
Múr oddeľujúci Izrael od palestínskych území už teraz v mnohých vyvoláva dojem existencie dvoch štátov. Problém je v tom, že hranice budú pravdepodobne viesť inak.FOTO ČTK/AP
Oficiálny - cestovná mapa - leží zhodený pod stolom vlády v Jeruzaleme, samosprávy v Ramalláhu a zavalený inými papiermi vo Washingtone či Bruseli.
Ďalšie plány navrhovali svetové mocnosti, chronickí mierotvorcovia aj osadníci a pravicoví poslanci. Problém troch z piatich plánov (Ženevská iniciatíva, Hlas ľudu a plán labouristov) je v tom, že ich autormi sú ľudia, ktorí momentálne nemajú reálny vplyv a nie sú jednotní.
Komentátor Wiliam Saffire v denníku New York Times napísal, že ľudia bez moci získanej vo voľbách sa pokúšajú o „pitarom kesem". Je to hebrejský výraz pre zázračné riešenie, ktoré neexistuje.
Mediálne najznámejšia je Ženevská iniciatíva Jossiho Beilina a Jásira Rabba. Mali by ju podpísať v pondelok a sponzorovalo ju švajčiarske ministerstvo zahraničia, vraj aj Francúzi a britský premiér Tony Blair.
Plán ako jediný ponúka komplexné riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a hovorí aj o veciach, ktoré cestovná mapa pre ich citlivosť odkladá na neskoršie riešenie. Sú to hranice, štatút Jeruzalema a právo utečencov na návrat.
Vláda Ariela Šarona a pravicové médiá ho označili za škodlivý Izraelu a nereálny. Za prínos ho naopak označuje Jásir Arafat. Nezávislí palestínski novinári píšu, že je to len jeho pokus, ako zostať v hre.
Vzhľadom na to, že v Izraeli zatiaľ vládne vláda Ariela Šarona, je tento plán len imidžovou záležitosťou pre bývalých politikov. Trochu zmätočne však pôsobí, že jeho iniciátorov chce prijať americký minister zahraničia Colin Powell, hoci oficiálne Washington hovorí o podpore cestovnej mapy. Naznačuje to rozpory medzi Bielym domom a ministerstvom zahraničia, ktoré nie je také stotožnené s predstavou Bushových neokonzervatívnych „apoštolov" o práve Izraela na existenciu odvodenú od Boha.
Plán osadníkov, ktorý neráta s vytvorením palestínskeho štátu, je hlavne plánom na záchranu ich osád. Má síce čiastočnú oporu v poslancoch náboženských strán aj Šaronovho Likudu, ale nedá sa predpokladať, že by Izrael odstúpil od myšlienky dvoch štátov. To by mohlo nastať len pri vyhrotenej situácii a zlej konštelácii vládnej koalície.
Všetky alternatívne plány, či už sú reálne, alebo nie, však ukazujú limity súčasnej cestovnej mapy. Jej nekoncepčnosť aj obsah, ktorý umožňuje rôzne výklady. Navyše podpora Európy a Colina Powella alternatívam jej význam ešte znižuje.
Čo však platí pre všetky plány? Ani jeden z nich neakceptujú palestínske teroristické skupiny. Z toho vyplýva, že ich ročne môže byť aj desať a k mieru to región aj tak nedovedie.
Mierové plány pre Blízky východ
CESTOVNÁ MAPA
Autori: USA, OSN, Európska únia a Rusko
Obsah: vytvorenie palestínskeho štátu do roku 2005, ukončenie terorizmu, zmrazenie výstavby židovských osád, uznanie práva Izraela na existenciu.
HLAS ĽUDU
Autori: exšéf izraelskej kontrašpionáže Ami Ajalon a šéf jeruzalemskej univerzity al-Kuds Sari Nusajbí
Obsah: vznik palestínskeho štátu v líniách z roku 1967, stiahnutie Izraela, rozdelenie Jeruzalema na izraelský a palestínsky, návrat utečencov iba do palestínskeho štátu.
ŽENEVSKÁ INICIATÍVA
Autori: 50 izraelských a palestínskych intelektuálov
Obsah: uznanie Izraela, palestínsky štát, stiahnutie Izraela z 97,5 percenta západného brehu a celého pásma Gazy, rozdelenie právomocí nad Jeruzalemom, vzdanie sa práva na návrat.
PLÁN ŽIDOVSKÝCH OSADNÍKOV
Autori: osadníci a pravicoví poslanci
Obsah: žiaden palestínsky štát, žiadne odstránenie židovských osád, administratívna autonómiu pre Arabov.
PLÁN STRANY PRÁCE
Autori: ústredný výbor labouristov
Obsah: palestínsky štát, stiahnutie Izraela, spoločné spravovanie Jeruzalema, zakázaný návrat palestínskych utečencov. (čtk)