Tajná správa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, ktorá nemala byť nikdy zverejnená, obsahuje senzačné údaje o financovaní čečenských rebelov niektorými organizáciami v arabských krajinách. Materiál sa neznámym spôsobom dostal do redakcie talianskeho denníka Panorama a prevzali ho ruské médiá.
Hlavným zdrojom peňazí čečenských rebelov má byť podľa bezpečnostnej služby fond Al Haramein, ktorý založili v Saudskej Arábii v dobe sovietskej okupácie Afganistanu pôvodne na podporu afganských mudžahedínov. Dodnes sídli v Rijáde a jeho duchovným vodcom je šejch Akil bin Abdel aziz al-Akil.
Tajná služba uvádza, že Al Haramein nefinancuje iba čečenských partizánov, ale rôzne teroristické organizácie na celom svete.
Na územie Ruska prenikol saudskoarabský fond cez severokaukazskú republiku Dagestan. Začal tu podporovať vahábistické hnutie, ktoré presadzovalo vytvorenie islamského štátu.
V roku 1999 otvorili filiálku Al Haramein v Azerbajdžane, ktorá bola určená výhradne na pomoc Čečenom. Okrem peňazí sa podľa ruskej rozviedky fond zaoberal dodávkami zbraní, liekov, automobilov i satelitných telefónov a vysielačiek a za týmto účelom v oblasti hraníc s Čečenskom operovalo 25 jeho predstaviteľov.
Fond si otvoril aj kanceláriu v hlavnom meste Čečenska Groznom a zaregistroval sa u ruských úradov ako medzinárodná humanitárna organizácia. Ruská rozviedka pripúšťa, že fond sa zaoberal zhromažďovaním pomoci pre obete vojny, ale zároveň časť týchto finančných prostriedkov skončila na osobných účtoch veliteľov rebelov Emira Chattaba a Šamila Basajeva.
V správe je množstvo mien ľudí, ktorí zháňali peniaze pre Čečenov. Ide väčšinou o mladých mužov okolo 30 rokov, občanov Saudskej Arábie, Jemenu a Iraku. Moskva tvrdí, že od roku 1999 sleduje pohyb na bankových účtoch Al Haramein a uvádza i čísla niektorých z nich. Napríklad na účet na meno Omar Ahmed Ali Al-Ovejz, vedený v Islamskej medzinárodnej banke, nedávno previedli milión dolárov určených na nákup zbraní.
Podľa ruských agentov disponuje fond Al Hamarein asi 50 miliónmi dolárov, ktoré sú určené na podporu mudžahedínov.
Federálna bezpečnostná služba na zverejnenie správy nijako nereagovala a je možné, že sama podobnú akciu iniciovala. Naostatok dôveryhodnosť údajov spochybňujú nielen čečenskí rebeli, ale i niektorí ruskí nezávislí novinári, ktorí podozrievajú tajné služby zo zneužívania oznamovacích prostriedkov.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
