Wagner mal 35 rokov, keď dostal doživotie za vraždu vtedajšieho predsedu západonemeckého zväzu zamestnávateľov Hansa-Martina Schleyera. Teroristi ho uniesli v roku 1977. Chceli ho vymeniť za jedenástich zatknutých teroristov. Vyjednávania však neviedli k ničomu a po niekoľkých týždňoch Schleyera zastrelili.
Wagnera obvinili, že to bol práve on, kto 18. októbra 1977 v lese pri belgicko-francúzskych hraniciach zabil Schleyera troma guľkami. Dnes nie je celkom isté, kto z únoscov stlačil spúšť.
S odstupom času sa množia názory, že Schleyer svojou kariérou priam provokoval. Jeden z teroristov, Stefan Wisniewski, podľa ČTK povedal, že RAF nenávidela Schleyera za jeho nacistickú minulosť.
Schleyer sa počas vojny ako vedúci úradu zväzu priemyslu pre Čechy a Moravu podieľal na drancovaní českého priemyslu a posielal ľudí na nútené práce. Po vojne úspešne zakotvil v koncerne Daimler-Benz a neskôr sa stal predsedom zväzu zamestnávateľov.
Jeho vrah - Rolf Clemens Wagner má dnes 59 rokov. Pred dvoma rokmi poslal prezidentovi Johannesovi Rauovi list s prosbou o milosť. Prezidentská kancelária potvrdila, že o milosti uvažuje. Doteraz však nepadlo rozhodnutie.
Vdova po Hannsovi Schleyerovi je touto správou otrasená. „To by bol úder do tváre," povedala pre denník Bild. Je presvedčená, že Wagner má jej manžela na svedomí.
V každom prípade by nebol prvý z Frakcie červenej armády, koho omilostili. Naposledy to prezident Rau urobil vo februári 2002 a na slobodu pustil jedného z teroristov odsúdeného práve za Schleyerovu vraždu.
Frakcia červenej armády je v Nemecku stále citlivou témou. Na svedomí má asi 30 ľudí, ktorých zavraždila v rozpätí rokov 1971 až 1993. A hoci sa v roku 1998 sama rozpustila, Nemci sa stále nevyrovnali s touto krvavou kapitolou svojej minulosti. Mladá generácia s obľubou nosí tričká s nápisom RAF a výstava, ktorá mala deglorifikovať toto obdobie, narazila nedávno na silnú kritiku verejnosti. MIRIAM ZSILLEOVÁ
