asi mala, tlaku však vtedy podľahla. Jej boj mal síce fazónu, dvakrát jej však postup medzi najlepších osem tesne ušiel.

Od tých čias sa z vrcholných podujatí takmer nikdy bez medailí nevrátila. Až v lete tohto roku z MS v japonskej Fukuoke, kde jej bronz ukradla Nemka Völkerová. O jedinú stotinku sekundy, čo Martinu, ktorá toho v príprave tentoraz veľa natrénovať nestihla, po vylezení z bazéna dohnalo k hromovej nadávke, až sa hala otriasala. Nie je typom športovca, ktorý sa dopredu zmieri s prehrou.

Súperiek sa nikdy príliš neobáva. „Nie je dôvod. Veď nejde o život. Chápem strach u zjazdárov a športov, kde je v stávke zdravie. V takom prípade môže zväzovať ruky a nohy.“

Moravcovej úspech tkvie podľa mnohých v odchode do amerického Dallasu, kde študovala a trénuje dodnes. „Určite mi to pomohlo, ale sebavedomie potrebné k úspechom naberiete hlavne rokmi a nadobudnutými skúsenosťami. V plávaní si musíte veriť, nebyť pred skokom do vody príliš nervózny, lebo to je prvý krok späť. Samozrejme, musíte mať zodpovedajúcu výkonnosť. A ak aj nervózna som, tak to nie je zo strachu, ale z nabudenia, z napätia pred bojom.“

Psychicky byť na výške je podľa štvornásobnej najlepšej slovenskej športovkyne mimoriadne dôležité. Hoci pretekára v tej chvíli ovplyvňuje mnoho faktorov. „Mňa najviac zaťažujú novinári. Ani nie tak ich prítomnosť, hlavne otázky. Chcú odo mňa predpoveď, ako dopadnem, aké časy poplávem. Na to nie je možná presná odpoveď. V minulosti som mávala stavy, keď som sa cítila vo forme, a potom som zlyhala. Teraz je to skôr naopak. Necítim sa fyzicky najlepšie a predsa plávam rýchlejšie, ako mi pocit naznačoval. Že by vek?“ hľadala odpoveď športovkyňa, akých je v našich krajoch ako šafranu. V hodine H sa totiž takmer vždy na ňu dá spoľahnúť. (rh)