Na vlaňajšiu olympiádu do Sydney odchádzala slovenská výprava s veľkými ambíciami. Naši poprední športoví funkcionári a tréneri to nepopierali, ale dodávali, že ciele nekorešpondujú so skutočnou silou slovenského športu. Z Austrálie napokon neprišli všetci slovenskí potenciálni medailisti so vztýčenou hlavou, ale celková bilancia s jednou zlatou, tromi striebornými a jednou bronzovou medailou zatušovala skrytú nespokojnosť. Hodnotiaca správa Slovenského olympijského výboru tiež vyznela zbytočne ružovo.

V tomto roku sa slová realistov začínajú napĺňať. Futbalisti hovorili o životnej šanci dostať sa na svetový šampionát, aby skončili v prepadlisku, podľa slovenských odborníkov, nie príliš náročnej kvalifikačnej konkurencie. Volejbalisti nevyužili domácu prešovskú palubovku na možnosť kvalifikovať sa na majstrovstvá sveta a vzápätí zlyhali na majstrovstvách Európy v Ostrave. Basketbalisti sa prepadli medzi najslabšie kontinentálne reprezentačné výbery. Atletické paberkovanie na vrcholných podujatiach dospelých (okrem výnimočnej bronzovej medaily prekážkara na 110 m Igora Kováča na MS 1997) korunovali Slováci totálnym krachom na svetovom šampionáte v Edmontone. Tenistky nepostúpili v Bratislave do elitnej spoločnosti Pohára federácie, zato mladá Daniela Hantuchová rozvírila hladinu športovej verejnosti vydieraním väčšej prémie. Záchrannej výhre tenistov v boji o zachovanie pozície vo svetovej skupine Davisovho pohára predchádzala slovná kontroverzia Hrbatý verzus Kučera a odstúpenie Kučeru zo zápasu. Basketbalistky sa prepadli medzi európsky priemer. Po ôsmom mieste na európskom šampionáte budú po prvý raz chýbať na majstrovstvách sveta.

Neutešený stav slovenského športu s nejasnou či nijakou koncepciou financovania a následnou chudobou, funkcionárskymi vojnami a vojničkami, krivými vzťahmi vo vnútri niektorých kolektívnych športov doteraz maskovali aké-také výsledky. Slovenské pýchy – hokejová reprezentácia, plavkyňa Martina Moravcová, strelec Jozef Gönci, basketbalistky SCP Ružomberok v tejto sezóne síce nezlyhali, ale tentoraz neoslnili. A je zle.

Klasický slovenský myšlienkový výkyv medzi neúmerným optimizmom a rovnako bezdôvodnou skepsou brzdí uplatnenie systému, aj keby bol (vláda SR prijala Národný program rozvoja športu do roku 2010 v septembri tohto roku veľmi potichu). Horíme nedočkavosťou, popierame význam skúsenosti. Trebárs z prehier. Práve Moravcová, Kováč a ružomberské basketbalistky sú príkladom víťazných ciest pretkaných prvotnými zlyhaniami. Pravda, poznáme opačné prípady. Martikán či dvojkajak M. Riszdorfer – Bača triumfovali ihneď, v mladom veku, príučky prehier okúsili neskôr.

Hokejový neúspech sa rovná takmer štátnemu smútku. Futbalová remíza v Turecku vliala toľko nadneseného sebavedomia, že sme úplne zabudli na domácu stratu nerozhodným výsledkom so Švédskom. Večné balansovanie medzi nadšením a zatratením potom prináša čoraz častejšie odôvodňovanie neúspechu širokospektrálnym a málohovoriacim slovným obratom – psychické zlyhanie. Hoci to môže byť pravda. (pf)