oddiali uvoľňovanie monetárnej politiky, lebo výsledky volieb môžu spôsobiť, že proces tvorby vlády sa predĺži na niekoľko týždňov.
Hlavná úroková sadzba poľskej centrálnej banky, ktorou je minimálna 28-denná intervenčná sadzba, ostala na úrovni 14,5 %, zriedkavo používaná diskontná sadzba na 17 % a lombardná sadzba pre núdzové úvery na 18,5 %. „Ak berieme do úvahy súčasnú neistotu ohľadne budúcoročného rozpočtu, centrálna banka sa rozhodla správne. Nie je totiž jasné, akú vládu budeme mať,“ povedal jeden z analytikov. Oproti budúcej monetárnej politike si centrálna banka zachovala neutrálny postoj. Po zverejnení rozhodnutia banky sa posilnil zlotý oproti doláru o 0,2 % a oproti euru o 0,1 %. Varšavská akciová burza na správu nereagovala, pričom akcie sa inšpirovali zlepšením nálad na svetových akciových burzách.
Keďže víťazní ľavičiari nezískali majoritu v parlamente, budú musieť buď vytvoriť menšinovú vládu, alebo vstúpiť do partnerstva s iným subjektom. Obe alternatívy však ohrozujú proces riešenia rozpočtových problémov. Podľa guvernéra centrálnej banky Leszeka Balcerowicza sú rozpočtové reformy nevyhnutné na to, aby bolo možné v budúcnosti znižovať úrokové sadzby. Analytici očakávajú, že centrálna banka do konca roka zredukuje sadzby, pretože inflácia klesá a po teroristických útokoch na USA sa zhoršujú vyhliadky svetovej ekonomiky. Úrokové sadzby v Poľsku sú vysoké a nachádzajú sa asi 9 percentuálnych bodov nad mierou inflácie, takže utlmujú domáci dopyt a spôsobujú prudké spomaľovanie ekonomického rastu. (sita)
