BRATISLAVA - Vládny kabinet sa včera aj schválením návrhu zákona na sprísnenie dovozov a vývozov nebezpečných tovarov pripojila k celosvetovému boju s terorizmom. Zákon sa bude vzťahovať na výrobky, ktoré sa používajú na civilné účely, ale ich úžitkové vlastnosti umožňujú ich použitie aj na vojenské účely.
„Zákon vyhovuje legislatíve Európskej únie v tejto oblasti a vláda ním tiež reaguje na zmenenú celosvetovú obchodno-bezpečnostnú politiku,“ povedal predkladateľ návrhu minister hospodárstva Ľubomír Harach.
Zároveň však pripustil, že ani tento zákon neznamená, že sa k teroristom či iným nebezpečným skupinám tovary, ktoré je možné použiť na vojenské účely, nedostanú. Stále je tu riziko zložitejších obchodných ciest cez viacero krajín.
Tovary dvojitého použitia, ktoré budú sprísnenému režimu podliehať, sú napríklad nebezpečné toxické látky, prekurzory chemických zbraní a samotné chemické zbrane, materiály, zariadenia a technológie v jadrovej oblasti. Sprísnený režim sa bude vzťahovať aj na dovozy a vývozy vedomostí, zručností a poznatkov, ktoré využívajú pracovníci podnikov produkujúcich tovary dvojitého určenia.
Návrh zákona nahrádza zákon z roku 1990, ktorý sa vzhľadom na vedecko-technický rozvoj stal zastaraný.
Sprísnenie režimu spočíva v stanovení náročnejších kritérií pri udeľovaní povolení na vývoz či dovoz rizikových tovarov. Zákon stanovuje aj sankcie za porušenia jeho ustanovení. Tie môžu dosiahnuť až 10 miliónov korún. Moderné snahy o kontrolu tovarov dvojitého použitia sa datujú od Bruselskej deklarácia z roku 1874 a pokračovali cez prvú a druhú haagsku mierovú konferenciu v rokoch 1899 a 1907. Prvé výsledky medzinárodných snažení vyústili po prvej svetovej vojne do podpísania Ženevského protokolu v roku 1925. V súčasnosti sa vedú zdĺhavé medzinárodné rokovania o biologických zbraniach v snahe podpísať medzinárodný dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob a o použití biologických zbraní a ich zničení.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
