cirkvi katholikosom Gareginom II. „Sme otrasení strašným násilím spáchaným na arménskych obyvateľoch,“ povedal pápež v krátkom prejave počas druhého dňa návštevy v tejto bývalej sovietskej republike.

Státisíce Arménov sa stali obeťami masakier a násilného presídľovania v rokoch 1915-22. Podľa historikov sa vyriešenie tzv. arménskej otázky stala prvou genocídou modernej doby. V Turecku bola arménska menšina vystavená násilnej similácii, čo si vyžiadalo emigráciu veľkého počtu Arménov, hlavne do USA.

Pápež počas prejavu neoznačil masakry za genocídu, aby nepopudil súčasnú tureckú vládu. Tá s veľkou nevôľou reagovala na dávnejšiu rezolúciu francúzskeho senátu, podľa ktorého vtedajšie masakry boli skutočnou genocídou.

Otázka použitia slova genocída má veľký význam, pretože Turci popierajú arménske obvinenia, že osmanská armáda ju spáchala na arménskom obyvateľstve. Arméni podľa Turecka zomreli vo vojnovom konflikte. Pápež vo svojich modlitbách dal prednosť arménskemu termínu „Metz Yeghem“, čo v preklade znamená veľká pohroma.

Pápež pricestoval do Arménska v súvislosti s oslavami 1 700. výročia arménskej katolíckej cirkvi.

(tasr, peb, čtk)