zajú aj dobrovoľníci džihádu z arabských štátov. „Ľudia sa odvracajú od Talibanu, pretože vedia, že kým bude pri moci, nemôžu počítať so žiadnou medzinárodnou pomocou,“ cituje Reuters Rahimulláha Jusúfzaja, pakistanského novinára.
No len máloktorí z nich vnímajú USA ako záchrancu, schopného zosadiť nenávidený režim a obnoviť normálny život v krajine. Boja sa útoku. Washington vnímajú ako superveľmoc, ktorá sa chce zmocniť ich krajiny.
Pre milióny Afgancov bol riešením útek z krajiny. Tí, ktorí ostali, budú bojovať a zomierať – nie za bin Ládina ani za Taliban, ale za svoju krajinu. „Obmedzená odpoveď s premyslenými cieľmi je lepšia ako otvorená vojna s afganským ľudom, ktorý má plné zuby Talibanu,“ napísal pakistanský anglojazyčný denník Dawn.
Afganci si zvykli na to, že o ich krajinu bojujú veľmoci. Sovieti boli v roku 1 989 porazení, ale strategický Afganistan s polohou blízko Ruska, Strednej Ázie, Číny a Iránu sa nepripojil k spojencom Západu – upadol do občianskej vojny. Spojené štáty ostali neutrálne. Nestavili na žiadnu z frakcií. K moci sa dostal radikálny extrém islamu, ľudia, ktorých USA využívali v boji proti Sovietom, a ktorí aj s ich pomocou vytvorili medzinárodnú sieť. „Vzdali sa ďalšej zodpovednosti, vypestovali veľmi radikálnu formu islamu na boj proti komunizmu a stiahli sa z regiónu,“ hovorí Juan Cole, profesor Univerzity v americkom Michigane.
Kým trvala studená vojna, sieť islamistov oslabovala prokomunistické arabské vlády. Potom sa všetko zmenilo. Z predtým prokomunistických vlád sa stali spojenci Západu, z ich islamskej opozície – nepriatelia. A nepriateľ bol v Afganistane pri moci.
Zlikvidovaním základní teroristov v Afganistane sa operácia neskončí. Bude to celkom iný scenár než v 90. rokoch v Iraku. Tam zostala nepriateľská vláda pri moci, ale USA majú vojensky situáciu pod kontrolou. Jednou z možností je obnova monarchie s kráľom Muhammadom Záhorom Šáhom, ktorý žije od roku 1 973 v exile v Ríme. Niektorí analytici hovoria aj o potrebe akéhosi Marshallovho plánu pre Afganistan.
