Na martinskom cintoríne sú pochovaní mnohí spisovatelia, vedci, umelci. Jehovzhľad, ale aj ochrana by sa mali zmeniť k lepšiemu.FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
MARTIN - Národný cintorín v Martine by mal v nasledujúcich rokoch výrazne zmeniť svoju tvár.
Zlodeji spôsobili na cintoríne v predchádzajúcich rokoch miliónové škody. Z viacerých náhrobkov zmizli cenné bronzové busty, ktoré skončili prevažne v zberniach druhotných surovín. Urbanistická štúdia mestského a národného cintorína v Martine počíta preto aj so zvýšenou ochranou cintorína.
Ako nám povedala riaditeľka útvaru hlavného architekta mesta Martin Viera Šottníková, urbanistická štúdia rieši pomerne rozľahlé územie, ktoré nezaberá iba samotný Národný cintorín.
Národný cintorín, mestský cintorín a nový mestský cintorín majú byť citlivo prepojené. Pôvodne patril cintorín pod správu Matice slovenskej, po prijatí knižničného zákona prešiel pod SNK - Slovenské národné a literárne múzeum.
Novým spôsobom sa bude riešiť zeleň, chodníky, okrem dnešného hlavného vstupu utvoria ďalší - v blízkosti martinskej Hostihory. Tu by sa mala sústrediť aj moderná informačná báza o cintoríne, kde sa návštevník dozvie všetky potrebné údaje o histórii cintorína a zaujímavých náhrobkoch. Autori projektu počítajú aj s vytvorením vyhliadkovej terasy a Parkom Slovákom.
Pôvod martinského cintorína siaha do druhej polovice 19. storočia, sú na ňom pochovaní mnohí spisovatelia, vedci, umelci. V roku 1967 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Z osobností sú tu pochovaní Blažej Bulla, Ján Francisci, František Hečko, Naďa Hejná, Maša Haľamová, Janko Kráľ a mnohé ďalšie osobnosti.
(eta)
