Z výstavy Ivana Štěpána.FOTO - LADISLAV STERNMÜLLER
Generačný druh Filu, Jankoviča, Kollera či Filka a svojím spôsobom aj o desaťročie mladších kolegov (Sikora, Mudroch, Kordoš, Tóth, Laubert a spol.), ktorí odmietli socialistický realizmus, sa stal neskôr významnou osobou silnej slovenskej neoficiálnej výtvarnej scény.
„Už dávno som mal ideu usporiadať Štěpánovu výstavu, veď on vlastne predznamenal slovenské intermediálne umenie. Zažíva podobný nezaslúžený osud ako aj jeho niektorí ďalší kolegovia Peter Bartoš či Milan Adamčiak - všetci uznávajú, že ide o dôležitých ľudí, ale ich tvorba stále nebola dôstojne prezentovaná," povedal SME kurátor Richard Gregor.
Absentujúce povedomie o Ivanovi Štěpánovi znásobila aj jeho predčasná smrť, a tak sa autor, ktorý prebojúval avantgardné smerovanie a prekračoval hranice tradičných umeleckých druhov, nedožil ponovembrovej umeleckej rehabilitácie.
Ivan Štěpán rozširoval možnosti vnímania výtvarného umenia o ďalší zmysel - hmat. Jeho meno, samozrejme, nechýbalo na dvoch kľúčových výstavách, ktorými vyvrcholili zlaté šesťdesiate roky - Danuvius '68 v Bratislave a Polymúzický priestor I. v Piešťanoch. Nechýbalo ani medzi účastníkmi 1. otvoreného ateliéru v sedemdesiatom roku v bratislavskom dome Ruda Sikoru, ktorý bol prvým jednoznačným protestom proti nastupujúcej praxi normalizácie: rušeniu galérií a zakazovaniu výstav.
Bratislavská „hmatová" výstava Ivana Štěpána predstavuje polymúzického umelca: zdôrazňuje súhru pohybu, svetla, hudby a aktívnej účasti diváka. Možno sa naplní viera kurátora Richarda Gregora, že sa konečne podarí zacieliť pozornosť kultúrnej obce na „tušené hodnoty" nášho umenia. Doteraz sme mohli vidieť vždy len zopár viac-menej tých istých jeho prác, ktoré sa aj opakovane uvádzali v rôznych článkoch. Na komplexné poznanie jeho diela sa čaká, súčasná výstava je sľubným štartom.
