„Idem do Kanady chlapcom len pomôcť. Traja by to nezvládli," tvrdil 34-ročný Rudolf Lukáč (na snímke TASR) pred odchodom na vzpieračské majstrovstvá sveta vo Vancouvri. Domov sa vrátil ako hrdina. V dvojboji kategórie do 77 kg skončil výkonom deviaty a po Martinovi Tešovičovi (trojnásobný majster sveta z roku 1999 z thajského Čiang-Mai) sa stal druhým Slovákom v ére samostatnosti, ktorý sa na vrcholnom šampionáte zmestil do najlepšej desiatky. A to ho pred dvoma rokmi vyradili z trenčianskej Dukly ako neperspektívneho a do Vancouvru sa nahrnuli všetci favoriti. Veď MS boli zároveň olympijskou kvalifikáciou.
Kvarteto Lukáč, Tešovič, Janíček, Kutlík vybojovalo v Kanade spolu 47 bodov do hodnotenia krajín, čo znamenalo tri olympijské miestenky. Lukáč tak môže začať prípravu na svoju druhú olympiádu. Prvú absolvoval pred siedmimi rokmi v Atlante. „Ešte v Grécku nie som. Tri miestenky sme vybojovali štyria a až na budúci rok sa rozhodne, ktorí traja z nás do Atén pôjdu. Pravdu povediac, už som s tým veľmi nepočítal. Som amatér, mám vlastnú tesársko-stolársku firmu, kde vyrábam záhradné stolčeky či altánky. Vzpieranie nie je futbal či hokej. Ak chcem štartovať na MS, musím do toho vrážať aj vlastné peniaze. Ešte pred dvoma rokmi, keď som bol členom Dukly, to bolo iné. Teraz sa musím živiť sám," rozhovoril sa otec dvoch dcér, osemročnej Viktory a päťročnej Barborky.
Keď už sa však na boj dal, chce to dotiahnuť až k olympiáde. „Taký ošiaľ či bláznenie ako pred prvým štartom na OH už nepociťujem. Predsa len, som starší, mám rodinu," hovorí Rudo, ktorý má osobný rekord v trhu 152,5 kg, v nadhode 195 kg. Vo Vancouvri dostal nad hlavu 190 kíl, čo mu v nadhode vynieslo skvelé 6. miesto. „Môj najlepší výsledok kariéry. Veď tam bola konkurencia ako remeň," tvrdí Lukáč.
Vzpieračská špička sa podľa neho až neuveriteľne rozrástla. „Bulharská škola stále vo svete dominuje, ale poznatky z nej už začali využívať aj také krajiny ako Katar, Saudská Arábia, Kolumbia či Venezuela, kde trénujú bulharskí tréneri či štartujú za nich bulharskí rodáci. Toľko borcov ešte na MS neštartovalo. Možno práve tam treba hľadať príčinu nezvyčajne veľkého počtu zranení. Každý túžil po olympiáde, dvíhal na hrane svojich schopností, až to niektorí prehnali."
Rudo včera dospával a po zmene časového pásma sa vracal do normálu, no činkám pokoj dať nemôže. Už o dva dni nastúpi za Ružomberok na slovenskom šampionáte v Hlohovci. „Musím, je to zároveň ligové kolo. A okrem iného, nie je dobré zrazu prestať trénovať. Prestávku si plánujem až cez Vianoce."
RASTISLAV HRÍBIK
