Dilema pre francúzske moslimky: šatka alebo najnovšia móda.FOTO: ČTK/AP
V honosnom parížskom Inštitúte arabského sveta vystavujú diela veľkých francúzskych maliarov s orientálnou tematikou. Inštitút postavili začiatkom 80. rokov, aby predstavili Francúzom arabský svet. Preto, aby bojovali proti predsudkom, preto, že si po ropnej kríze, keď arabskí šejkovia hnali ceny ropy do závratných výšok, uvedomili, ako veľmi ich potrebujú.
Na jeho chod mal prispievať francúzsky štát, ktorý poskytol aj pozemok na brehu Seiny a 22 moslimských štátov. Dnes ho takmer výhradne financujú Francúzi.
Očarenie orientom
Sprievodkyňa Iman vysvetľuje návštevníkom Inštitútu očarenie Delacroixa či Renoira frivolnými pomermi v Alžírsku. Hovorí, že muži, ktorí na parížskych uliciach stretávali zošnurované ženy z lepšej spoločnosti s ešte zošnurovanejšími názormi na fyzickú lásku, v severnej Afrike objavili svet háremov, orientálnych farieb a vôní a nepoznanej voľnosti tamojších krások. Orientálny svet sa vtedy videl Francúzom slobodný, divý a inšpiratívny.
Dnes sa veľa Francúzov s nepochopením pozerá na moslimky, ktoré po uliciach ich miest chodia zahalené ako v Teheráne či Kábule. Orientálny svet je pre nich symbolom spiatočníctva a nepochopiteľného lipnutia na tradícii.
Žiadne kríže, Dávidove hviezdy a šatky
Moslimské šatky zakrývajúce hlavy čoraz mladšej a početnejšej skupiny žien však pre nich nie sú len importom inej kultúry, ale aj útokom na podstatu francúzskeho štátu.
Ten sa už takmer 100 rokov hrdí totálnym oddelením štátu od cirkvi. Francúzi neradi vidia, keď sa do oficiálnych štátnych inštitúcií dostávajú symboly akéhokoľvek náboženstva - kríže, Dávidove hviezdy či moslimské šatky.
O moslimských šatkách však ich zástancovia hovoria, že sú prejavom inej kultúry, nie náboženstva a Francúzsko je multikultúrna krajina. To je názor časti vplyvnej akademickej obce, aj tých, čo chcú byť politicky korektní.
Parížanka Sofia sa len ironicky usmieva: „Teraz počas ramadánu ste v televízii nevideli nič iné, len programy venované tomuto sviatku. Nepamätám si, že niečo podobné bolo na Vianoce alebo Veľkú noc," hovorí a spod blúzky vyťahuje retiazku s krížikom. Sofia si myslí, že Francúzi moslimom príliš ustupujú. Dôvod je podľa nej jednoduchý: je ich veľa.
Čo mešita, to názor
Oficiálne čísla o počte francúzskych moslimov neexistujú, štát nemôže totiž zisťovať náboženskú orientáciu svojich občanov. Podľa odhadov je ich asi 5 miliónov, z toho dva milióny svoju vieru aj praktizujú. Medzi veriacimi existuje niekoľko smerov a podľa znalcov takmer každá mešita predstavuje vlastné učenie.
Mešita v Evry, asi hodinu cesty vlakom od Paríža sa oficiálne nazýva Islamské kultúrne stredisko. Vedie ju rektor Chalil Merroun, ktorý každý piatok reční pred davom veriacich.
Ešte predtým nakŕmi sociálne odkázaných moslimských mladíkov. Dostanú polievku, koláče a ovocie. Prevládajú chlapci zo severnej Afriky, ale aj utečenci z Bosny. Od nich rektor pochytil slovanské slovo dobre a občas ho používa. Islam a charitu chápe ako spojené nádoby.
Moslim v mešite, Francúz na ulici
Vo svojich názoroch je nekompromisne neústupčivý. Tvrdí, že za terorizmus môžu Američania, palestínsky Hamas podľa neho vymyslel izraelský premiér Ariel Šaron, nikdy pred Šaronom neboli teroristické útoky v Izraeli, a moslimovia Židom počas holokaustu pomáhali. On sám, ako zdôrazňuje, nie je antisemita, ale antisionista. To napokon hovoria aj mnohí Francúzi.
Ak ho pristihnete pri logickej nezrovnalosti či nepravde, zvýši hlas a povie, že máte iné zdroje. Samozrejme, falošné a propagandistické.
Hovorí, že Francúzsko poskytuje moslimom väčšiu náboženskú slobodu ako mnohé moslimské krajiny. Jeho oficiálne posolstvo je jasné: „Moslimom som v mešite, na ulici som Francúzom."
Islam a la France
Rektor Merroun je členom Národnej rady moslimov. Organizácia má byť strešným fórom, ktoré má diskutovať s vládou. Podobné organizácie majú aj katolíci, protestanti a židia. Tie majú dlhú tradíciu, moslimská rada je novinka.
Na jej vzniku trval mimoriadne populárny a razantný minister vnútra Nicolas Sarkozy. Sarkozy, ktorý má podľa prieskumov verejnej mienky veľkú šancu stať sa budúcim francúzskym prezidentom, chce vytvoriť akýsi „francúzsky islam". „Nechcem islam pivníc a garáží živený extrémizmom a jazykom násilia," povedal pre New York Times.
Merroun hovorí, že vznik rady je víťazstvom moslimov. Sarkozymu totiž nevyšiel jeho predpoklad, že do 41-člennej rady zvolia hlavne umiernených moslimov. Napokon je ich tam len 6.
Sarkozy vyhlásil boj pouličnej kriminalite, ktorá sa šíri z chudobnejších štvrtí. Politicky menej korektní Francúzi hovoria, že ich obýva veľa moslimov. Práve chudoba a pocit neakceptácie zo strany väčšinových Francúzov mnohých hlavne mladých moslimov vháňa do mešít. Často tam okrem Koránu, počúvajú aj politickú propagandu, ktorá tam podľa zákona nepatrí. Polícia o tom vie, ale nájsť dôkazy sa jej nedarí.
Boh
Debata o šatkách či o zapojení moslimov do spoločnosti je však podľa analytikov len zástupným problémom. Problém má totiž Francúzsko: je niekde medzi svojou idealistickou predstavou štátu bez Boha a realitou, ktorá hovorí, že čoraz viac Francúzov sa k Bohu utieka. To, že sú to Francúzi zo severnej Afriky, Turecka či Iránu všetko len komplikuje.
Je na všetkých Francúzoch, aby sa dohodli, kam až pustia Boha, za ktorým pred sto rokmi zabuchli kostolné vráta.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Paríž - Bratislava
