Po zhruba štvrtine zápasov sezón, je krok obhajcu Stanleyho pohára New Jersey Devils spoľahlivý a istý. Chvíľu to tak síce nevyzeralo máme na mysli tri trochu čudné októbrové prehry na domácom ľade s Tampou (2:3), Floridou (1:2) a Bostonom (2:5) ale práve od tej poslednej prehry s medveďmi ťahajú Devils šnúru jedenástich zápasov bez prehry a majú na dohľad čelo svojej divízie i Východnej konferencie. Oproti októbru urobili v rovnakom počte zápasov (deväť) už + 6 bodov. S nasadením a hernou stabilitou, akú diabli doposiaľ predvádzajú, treba s nimi ako s obhajcami trofeje vážne rátať.
Nábeh na rekord
Dalo by sa dokonca povedať, že tempo diablov je v tejto časti sezóny takmer historické. Ak by totiž udržali súčasný priemer 1,44 bodu na zápas, mohli by dosiahnuť 118 119 bodov, čo by bolo o vyše desať viac, než mali po vlaňajšej rekordnej základnej časti sezóny. Ich súčasných 26 bodov po osemnástich odohratých zápasoch (bez utorňajšieho nočného zápasu v Los Angeles) je lepších, než mali po rovnakom počte zápasov v sezónach 1999/2000 a 2002/2003, teda keď dobyli Stanleyho pohár. A to je už čo povedať.
Stabilná obrana
Kľúč k takejto stabilite nie je ťažké nájsť: skvelý brankár Brodeur a úžasne spolupracujúca a spoľahlivá obranná štvorica Stevens S. Niedermayer Rafalski C. White. Toto bol a je val, na ktorom bol vybudovaný úspech Devils v druhej polovici 90. rokov. Stačí porovnať súpisku sezóny 1999/2000 a tej súčasnej chýba v nej sedem hráčov základného kádra. S výnimkou Malachova ide všetko o útočníkov: Sýkora, Arnott, C. Lemieux, Holík, Mogiľnyj, McKay, Nemčinov. Za diablov už nehrajú. Zato Brodeur, Stevens a spol. sú stále v kádri a čím sú starší, tým sú lepší. Na porovnanie: kým útočníci v tejto sezóne držia po zmienenom počte osemnástich zápasov zhruba rovnakú hladinu vsietených gólov ako v oboch víťazných sezónach (46 až 48 gólov), počet inkasovaných gólov klesá. Pred tromi rokmi dostali Devils 42 gólov, vlani 39 a teraz iba 30. To je jasná známka toho, že obrana Devils funguje ako zosynchronizovaný stroj.
Opotrebovanie nehrozí
Obchádza ho dokonca aj únava z opotrebovania, lebo ide napospol o hráčov okolo či nad tridsať, nehovoriac o takmer štyridsaťročnom Stevensovi. Rafalski, Stevens a Niedermayer sú dokonca v prvej šestke klubovej produktivity.
Ak by výkon týchto obrancov vykazoval úroveň, akú majú dnes, všetci by sa dostali na či nad svoje najlepšie osobné výkony. Niedermayer by bol lepší ako v oboch sezónach, keď dobyl s klubom Stanleyho pohár. Stevens by prekonal svoje desaťročné osobné maximum a v prípade Briana Rafalskeho by to bol jeho jasne najlepší výkon kariéry.
Efektivitu obranných činností u súčasných Devils vidieť aj na inom príklade. Ak by pokračovali v tomto tempe, získali by najvyšší počet bodov (118) pri druhom najmenšom počte vsietených gólov vo svojej histórii (209), teda iba za priemer 2,55 (!) gólu na zápas. Menej gólov (205) dali iba v sezóne 2000/2001, ale to sa im celkovo nedarilo, skončili až tretí v Atlantickej divízii, čo bol najhorší výsledok klubu od katastrofy v roku 1996, keď sa po prvom víťazstve v Stanleyho pohári nedostali (zatiaľ naposledy) ani do play off.
Divácky neatraktívni diabli
Aktuálny priemer inkasovaných gólov (1,66) by v projekcii do celej základnej časti mohol znamenať 136 gólov. Ak nerátame skrátenú sezónu 1994/1995, bol by takýto počet gólov v ich sieti absolútne najnižším historickým rekordom, vrátane hokejových stredovekých čias, keď klub sídlil v Colorade ako Rockies, alebo neskôr v Kansas City ako Scouts.
Na týchto číslach jasne vidieť, v čom spočíva súčasný úspech Devils a zároveň prečo sa ich hra mnohým nepáči. Cieľ síce svätí prostriedky a tie priviedli mužstvo k neoddiskutovateľným úspechom, ale pozerať sa na zápasy, kde padnú dva-tri góly, ako sa to diablom často stáva, to nie je priveľmi divácky atraktívne.
Základom betónu je Brodeur
Samozrejme, pár slov treba povedať o mužovi, na ktorom celý tento newjerseyský betón stojí brankárovi Martinovi Brodeurovi. Jeho forma je skvostná. Kvalitatívne kulminuje ako nikdy. Brodeur má už tri shutouty (Islanders, Ottawa, Rangers), čím sa vyškriabal na číslo 67, teda prekonal svoj mladícky idol Patricka Roya. Brodeur sa tak dostal na desiate miesto historických štatistík v tejto kategórii. Je celkom možné, že by to mohlo vyjsť v tejto sezóne až na šieste miesto, teda nad brankárske legendy Harryho Lumleyho, Lorne Chabota a Tonyho Esposita. Je samozrejmé, že Brodeur v súčasnosti kraľuje aj v brankárskych štatistikách ligy.
Prirodzene, nikde nie je napísané, že nábeh na rekordnú sezónu sa musí skončiť naozaj rekordmi. Bude treba pozorne sledovať tohtotýždňovú šnúru ťažkých zápasov Devils vonku (Los Angeles, Anaheim, Dallas, Colorado), prvú svojho druhu v tejto sezóne.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je hokejový publicista)
