Kurája podľa všetkého vypočul výzvy autorov tzv. Ženevskej dohody. Ľavicoví izraelskí politici a umiernení Palestínčania by plán, ktorý predpokladá utvorenie palestínskeho štátu na takmer celom území pásma Gazy a západného brehu s hlavným mesto Jeruzalemom, mali podpísať začiatkom decembra. Načasovanie schôdzky so Šaronom po podpise alternatívneho mierového plánu podľa pozorovateľov Kurájovi umožní vyvíjať na izraelského premiéra väčší tlak.
Šaron pred stretnutím s Kurájom opäť hovoril o izraelských ústupkoch, zatiaľ ich však odmietol spresniť. Povedal, že budú nasledovať až po schôdzke. Palestínsky predák Jásir Arafat označil Šaronove počínanie za kroky „smerujúce proti cestovnej mape, čo znamená, že nechce mier".
Jeho vyjadrenia o tom, že do leta budúceho roka „Izraelčania nebudú vo všetkých osadách", vyvolali nevôľu osadníkov a predstaviteľov menších pravicových koaličných strán. Tí opäť hrozia odchodom z koalície.
Pravicoví poslanci predstavili aj vlastný alternatívny mierový plán. Na rozdiel od oficiálneho izraelského stanoviska odmieta vznik palestínskeho štátu. Hovorí o dvojnárodnom štáte, kde by Palestínčania z pásma Gazy a západného brehu dostali izraelské občianstvo. (mik)
