lohu verejnoprávnej STV, najmä v čase vládnutia HZDS. Ľudia si privykli a dnes sa musia Noviny STV o diváka a jeho dôveru biť. Divácke ceny zatiaľ stále vyhráva Markíza. Televízia Joj rozpína svoje pôsobenie aj na regióny a na Slovensku máme na takú malú krajinu aj raritu - spravodajskú televíziu TA 3. Čo sú schopné televízie v boji o sledovanosť urobiť? Kto rozhodne, aké správy si večer pozrieme a ktorá z nich bude prvá?

TV Joj - Noviny, šport, počasie - 19.30
S kávou na zemi
Súkromná televízia Joj sídli v prenajatých priestoroch štúdia Koliba. Staré socialistické chodby s množstvom dverí a schátrané štúdiá preseklo jedno poschodie modernej televízie so strážnou službou pri vstupe.
Na rannej porade, ktorá pripomína braistorming nápadov, je veselo. Chlapi a krčma, blížiace sa VOSR - znejú tipy. Asistent šéfredaktora sedí na zemi s hrnčekom kávy, večer pred siedmou vraj bude po chodbe lietať na kolobežke a od redaktorov naháňať príspevky.
Šéfredaktor spravodajstva Noviny, šport, počasie Roland Kubina nápady na porade jemne posúva k vtipu, aby v redaktoroch prebudil kreativitu. Politika nie je dominantou správ televízie, Joj sa sústreďuje na vlastné správy, informácie z regiónov a snaží sa, aby boli zrozumiteľné čo najširšiemu okruhu divákov.
Tipy z regiónov dostáva televízia priamo od divákov. "To by ste videli, keď sa večer na obrazovke pustí džingel - ešte neskončí a telefóny už vyzváňajú. Všetky tipy si vypočujeme, ale všade byť nemôžeme," hovorí Kubina. Časť tímu si so sebou zobral z Košíc, kde televízia začínala.

Politika nutná
Model spravodajstva stojí na know-how, ktoré televízii poskytla materská TV Nova, ale postupne sa štruktúra viac prispôsobila slovenským pomerom. Náš divák má ešte stále dosť veľký záujem o politické správy, ktorých je v Joj momentálne viac ako v Nove.
Reportáže sú kratšie, aby sa ich zmestilo viac.
"Z každého rožka troška," odpovedá Kubina na otázku, či kladú väčší dôraz na serióznosť, alebo sa skôr blížia k ľahkému bulváru s iným pohľadom na vec. "Serióznosť je v tom, že si nevymýšľame. Nepustíme žiadnu informáciu, pokiaľ nám ju niekto nepotvrdí alebo si ju sami neoveríme." Pojem ľahký bulvár vraj charakter ich správ nevystihuje najlepšie - tému sa jednoducho snažia spracovať tak, aby sa divák nenudil.

Grafika
Reportáž má byť kreatívna a jednoduchá. Veľký dôraz kladú v Joj na autentický obraz. "Ilustračné zábery používame málo," hovorí šéf. Výrazná je aj grafika, ktorá dopĺňa obraz. Televízia sa s ňou pohrala napríklad v príspevku o ufológovi, ktorý sa chcel stretnúť s prezidentom Schusterom. Okrúhla reštaurácia nad bratislavským Mostom SNP sa rozkrútila a odletela preč a tvár reportéra sa zmenila na mimozemšťana. "Využívame všetky obrazové vyjadrovacie prostriedky, aké sa dajú použiť. Obraz informáciu dovysvetľuje a grafika tomu veľmi pomáha," dodáva Kubina, ktorý sa práve preto teší, keď do domácností namontujú peoplemetre. Výsledkov sa nebojí. Naopak.

V teréne zmena myslenia
Reportérka Petra Fiačanová s kameramanom vyrážajú do terénu (doslova) - pyrotechnici našli na rozbahnenom pozemku bývalej rafinérie časti strojov a bomby z druhej svetovej vojny.
Logo na aute televízie vyvoláva u okolostojacich robotníkov čulý záujem. Byť v telke, to je niečo, navyše v tej, čo pred pár dňami prilákala tisíce divákov na sledovanie IQ testu. Pyrotechnik na kameru predvádza, ako sa hľadá v zemi kov. Prší a všetci majú na topánkach kusy blata s petrolejom. Kameraman však tvrdí, že už zažil aj horšie veci - napríklad keď v noci nakrúcali na mieste vraždy.
Pred areálom treba ešte urobiť stand-up, čiže záverečný doslov redaktorky na kameru. Bratislavskí reportéri mapujú okolie len po Trnavu alebo Komárno, všade inde má Joj regionálnych spravodajcov. "V tom nemáme konkurenciu, všade môžeme byť prví," hovorí Kubina. Televízia má takmer dvadsať regionálnych redaktorov. Oceňujú to najmä diváci, ktorým sa páči, že robia spravodajstvo z celého Slovenska. Regionálne informácie zovšeobecňujú v inštitúciách v hlavnom meste.

TV Markíza - Televízne noviny 19.00
Sami sme si zvolili
V žiadnej inej televízii nestretnete toľko známych tvárí ako v Markíze. Nablýskaná televízia s umelým jazierkom a vlastným klubom pestuje zo svojich redaktorov mediálne známe osoby. Všetko funguje ako hodinky a nahliadnuť do ich mechanizmu sa dá len s problémami a zariadiť to musí vedúca marketingového centra. Až potom sa otvoria dvere do veľkej pracovne v americkom štýle, kde reportéri pracujú na svojich tipoch. Pri zadných dverách čaká auto, do ktorého so štábom naskáču. Cesta do centra trvá dvadsať minút, a keď sú zápchy, vodič musí byť drzý.
Do mesta vyráža populárny redaktor Ján Tribula. Nestala sa však žiadna vražda, dnes to bude iba zvyšovanie poistky za auto. "Aj to je téma, ktorá ľudí nazlostí," hovorí.
Veta "Sme z televízie Markíza" platí ako zlatá kreditka - na vrátnikov, strážne služby, na ľudí, ktorí sa postavia pred jej kameru.
Do vestibulu poisťovne, kde Tribula nakrúca rozhovor, vstúpi manželský pár. Pán sa zasekne: "Ja nechcem byť v zábere". Keď však po chvíľkovej zaťatosti kráča za manželkou, pozrie sa priamo do kamery a na tvári sa mu objaví úsmev. Byť v telke je super, hoci len ako pozadie. Správy pozerá každý.
Najviac času zaberie anketa medzi ľuďmi na ulici. Nie každý je ochotný hovoriť. Reportér tipuje, kto z ľudí idúcich okolo by mohol mať auto a kto by sa rád posťažoval. Vyberá si starších pánov. "Už len predať auto a môžem chodiť peši," hovorí jeden a druhý: "Sami sme si zvolili". Takéto slová sú najlepšie, lebo hovoria z duše mnohých divákov, ktorí večer zapnú správy. Ján Tribula každému podá ruku a na rozlúčku popraje krásny deň.

Všade rovnako
V televízii Markíza bez okolkov priznávajú - vždy je to o tom, ako prilákať diváka. "Napriek tomu, že do značnej miery vykonávame aj verejnoprávnu službu - bez ohľadu na to, že sme v komerčnej televízii - spravodajstvo má predsa len inú tradíciu, iné pravidlá. Ambíciou tohto spravodajstva je predovšetkým informovať občanov," hovorí šéfredaktor spravodajstva Ľubomír Karásek.
Zo sto top správ, ktoré prinesie deň, vyberú v Markíze dvadsať a z nich v Televíznych novinách odvysielajú šestnásť. Je im jasné, že podobné správy vyberú všetky médiá - či už noviny, rádiá alebo, televízie. Preto si musia redaktori Markízy hľadať aj vlastné témy. "Redaktori majú v pracovnej zmluve napísané, že si musia hľadať tipy a námety na reportáže," hovorí Karásek.

Senzácia a serióznosť
Ako sa darí skĺbiť serióznosť politicko-spoločenských správ s informáciami o nešťastí, ktoré majú nádych senzácie? "Nemám rád prívlastky, čiže za správou nehľadám ani serióznosť, ani senzáciu. Informácia má svoju vlastnú hodnotu, nepotrebuje žiadne prívlastky. Niečo sa udeje a ak usúdime, že si to zaslúži pozornosť divákov, začleníme to do scenára. Informácia si žije svoj autonómny život," hovorí Karásek.
V Markíze sú presvedčení, že zastúpenie televízií v regiónoch je približne rovnaké. Rozhodujúci v tom, koľko spravodajstva bude z regiónov, je divák a jeho preferencie. "Televízie s celoplošným pokrytím by mali riešiť problémy nielen v hlavnom meste na najvyšších úradoch a inštitúciách, ale reflektovať aj dianie v iných mestách. My to tak robíme - uvediem príklad lekární, kde sme začali upozorňovať, že v trebišovskom a sninskom okrese sú problémy, ktoré môžu vyústiť do zatvárania lekární. Odpovede sme však už hľadali tu, u ministra zdravotníctva." Výsostne lokálne informácie, ktoré nemôžu zaujímať celé Slovensko, by mali prinášať regionálne - miestne a mestské televízie.
Do Markízy chodí denne veľa podnetov, ľudia telefonujú, píšu, niektorí prídu aj osobne. Aj teraz na chodbe trpezlivo čaká starší pán, ktorý priniesol tip. "Všetky tipy prečítame. Redaktori, aj my, čo tu robíme, sme obyčajní občania a žijeme v reálnom svete. Máme problémy ako každý iný. Preto poznáme, či informácia má nejakú hodnotu."

Kauzy
Je pre televíziu Markíza dôležité otvárať kauzy? "Aj keď ctíme verejnoprávny podtón nášho spravodajstva, na trhu pôsobí niekoľko televízií, a tie medzi sebou súťažia. Súťažia o prvenstvo informácie a o diváka. Do istej miery je to biznis," hovorí Karásek o jednom z kritérií spravodajskej práce. "Máme svoje zdroje, svojich informátorov, a ak sa dostaneme k prípadu, ktorý máme len my, aj jeho spracovanie podlieha prísnejšiemu utajeniu. Nechceme sa nechať predbehnúť - to je ambíciou každého média."

STV - Noviny STV 19.30
Neštandardná situácia
V Slovenskej televízii sa spravodajstvo vyrába v značne neštandardnej situácii. Jeho šéfom je momentálne ústredný riaditeľ STV Richard Rybníček. Má prehľad o tom, čo sa vysiela, ale na výrobe televíznych novín sa nepodieľa. Počas jedného dňa stráveného v spravodajských priestoroch sme ho nestretli.
Prípravu spravodajstva riadi vedúci editor Branislav Zvara, niekdajší dlhoročný spravodajca z Nemecka a Poľska. O spravodajstve vo verejnoprávnej televízii má jasnú predstavu - od podávania informácií až po grafiku na obrazovke a rozmiestnenie redaktorov v príliš mohutnej budove. "Dôležité je, aby sme všetci tvorili tím, ktorý je nastavený na službu divákovi. Aby sa nášmu spravodajstvu dalo po každej stránke veriť," hovorí.

Senzácie áno, ale radšej nie
Centrom prípravy Novín STV je newsroom - miestnosť s počítačmi a pätnástimi televízormi. Na každom je naladený iný kanál, zvuk je počas hlavnej porady o druhej poobede vypnutý. Záber na ľudí pred monitormi tvorí kulisu moderátorom čítajúcim správy.
Na porade sedia len tí, ktorí práve nepracujú v teréne, v parlamente alebo na vláde. Vedúci výroby, hlavný editor a redaktori riešia, aké bude poradie príspevkov v Minútach dňa, v hlavných Novinách STV aj v Novinách plus. Najprv pôjdu domáce a politické správy, potom návšteva Dzurindu v Izraeli, a plynulo prejdú do diania v zahraničí. Na záver príde trochu odľahčenia v podobe správy o internátoch a spravodajstvo ukončí informácia o prehliadke slovenského filmu v Bratislave. Zaradiť aj správu o automatickom lakovači nechtov? "Ľudia nemajú čo jesť...," zaznie odmietavá poznámka.
Senzácie, zaujímavosti ani pikošky v STV neodmietajú, ale nesústreďujú sa na ne. Odľahčujúci prvok je vítaný, ak slúži ako pozitívny príklad medzi negatívnymi správami. Negatívne správy sa síce predávajú ľahšie, ale vyvolávajú dojem, že všetko je zlé.

Bez názoru
Správna verejnoprávna televízia si musí dávať pozor, aby v spravodajských príspevkoch nezaznel názor ani komentár. "Každý divák si má urobiť názor sám," hovorí Zvara. Spravodajstvo vraj nemôže byť pod tlakom sledovanosti a urobiť pre ňu čokoľvek.

Keď je pokoj
O pol siedmej, hodinu pred televíznymi novinami, začína byť v newsroome rušno. Redaktori behajú kľukatými chodbami medzi strižňami a vedúcim vydania, prehrávajú a kontrolujú príspevky. Moderátori - v ten večer Jana Majeská a Vladimír Seman - si skúšajú čítať texty a robia drobné úpravy, aby text sedel do úst. STV kladie dôraz na štylistickú stránku textu a bezchybnú slovenčinu. Ako pre všetky televízie, aj pre ňu je dôležitý pútavý obraz. V ten večer sa im podarilo získať zábery z Dzurindovej návštevy v Izraeli.
"Dnes je pokoj," presviedča nás jeden z redaktorov. Ak sa udalosti zomelú neskoro poobede, vyrába sa ešte aj počas vysielania správ. "Vtedy musí každý presne vedieť, kam má skočiť, inak sa to zosype."

Tipy si hľadajú sami
Reportéri STV informujú o tom, čo sa deje, ale tipy si hľadajú aj sami. "Dobrá televízia otvára témy s ohľadom na to, čo sa v spoločnosti deje," hovorí Zvara. "Zastupuje diváka, lebo nie každý má možnosť chodiť do parlamentu zisťovať, o čo ide."
Ľudia, ktorí žijú mimo Bratislavy, od verejnoprávnej televízie očakávajú, že bude informovať aj o dianí u nich. Regionálne spravodajstvo sa podľa Zvaru musí zlepšiť. "Tak, aby mal divák dojem, že STV je všade, kde sa deje krivda."
Na rozdiel od televízií, kde sú telefonické tipy divákov vítané, redaktori STV sa anonymami nezaoberajú. "Nemôžeme nabehnúť na tento systém, inak by nás zavalili telefóny a my by sme nemali šancu skúmať, či si niekto nevyrovnáva účty," hovorí Zvara.

TA3 - Sedemnásť hodín denne naživo
Rýchlostné rekordy
Spravodajstvo TA 3 pripomína prácu tlačových agentúr, ktoré prinášajú správy hneď, ako sa niečo udeje. Na dvojvetovú rýchlu flesh správu sa počas dňa nabaľujú nové informácie a večer je už správa skompletizovaná. Ak ide o veľmi dôležitý problém, televízia sa mu venuje ešte neskoro večer v Téme dňa.
Jednoduchá kockatá budova spravodajskej televízie je stavaná na rýchlosť. Aspoň tak popisuje hlavný princíp práce v TA 3 jej šéfredaktor Peter Celec. Na hornom poschodí sedí vedenie, je tam réžia a strihači, dole sedia redaktori. Žiadne kľukaté chodby, ktoré by brzdili pohyb. "Rekord v pripojení sa do živého vysielania padol počas jedných volieb - od okamihu, kým štáb vyrazil z budovy a urobil z tlačovky vstup uplynulo dvadsať minút," hovorí šéfredaktor.

Moderátor odrezaný od sveta
Na dolnom poschodí sedí aj moderátor. V hermeticky uzavretej miestnosti má kontakt len s režisérom, od ktorého dostáva do slúchadla pokyny a sleduje čítačku, ktorá beží pred jeho očami.
O zmenách môže štáb moderátora informovať až vo chvíli, keď sa na obrazovke zjaví pripravený príspevok. Vtedy prichádza na rad skúška pohotovosti a improvizácie, pretože moderátor správy nielen číta. Musí mať prehľad o nasledujúcich príspevkoch aj hosťoch, ktorým dáva otázky. "Naši moderátori v raňajších správach majú počas svojej služby toľko výstupov, ako v iných televíziách za dva mesiace," hovorí Peter Celec.

Divácky vkus je zvláštny
TA 3 je špecializovaná televízia, ktorá si zakladá na živých vstupoch do vysielania. Redaktori komunikujú z terénu so štúdiom telefonicky alebo cez prenosové vozy. Živé vysielania prenášajú vďaka tímu - reportér, kameraman a technik.
"Sme žánrová televízia pre menšinového diváka," hovorí riaditeľ Martin Lengyel. Divácky vkus je podľa neho zvláštny fenomén, ktorý v posledných rokoch značne zdeformovali komerčné televízie. S 15 percentami divákov, ktorí si v jeden deň prepnú na spravodajský kanál TA 3, je ako riaditeľ spokojný.
TA 3 má pre vysielanie cez káblovú televíziu divákov len vo väčších a veľkých mestách na Slovensku, a tomu sa prispôsobuje aj štýl spravodajstva.

Žiadne senzácie!
Redaktori si vlastné témy hľadajú zriedkavo, prvoradé je informovať o aktuálnom dianí a reagovať naň. "Máme dobré politické a zahraničné spravodajstvo a neženieme sa za senzáciami," hovorí Lengyel. Hlavnú pozornosť sústreďujú na najdôležitejšie politické, spoločenské a ekonomické udalosti, dianiu v regiónoch sa nevenujú často.
Návodom na to, ako zostať nezaujatým sprostredkovateľom informácie, môže byť aj hlásenie správ bez prebytočných emócií v hlase. Dramatizácia správy hlasom, akým ju redaktor povie na kameru, môže znížiť jej objektivitu rovnako dobre ako komentatívny postoj novinára. A to aj v prípade, že správa neprináša žiaden škandál.
Aj v TA 3 by uvítali peoplemetre, pomocou ktorých by vedeli zistiť reálny záujem o stanicu. Potom by mohli uvažovať o rozširovaní signálu.

Téma dňa
Najdôležitejšia udalosť dňa sa na záver spracuje v relácii Téma dňa. Tipy padajú ráno na porade, ale ak sa udeje niečo mimoriadne v priebehu dňa, celá téma dňa sa mení. To platí aj vtedy, keď sa tak stane na poslednú chvíľu.
Spravodajstvo TA 3 neobchádza napriek snahe byť serióznym ani správy o nešťastiach a katastrofách. "Vyhýbame sa však tomu, aby bolo vo vysielaní príliš veľa krvi. Nechceme robiť senzáciu za každú cenu, nie sme čiernou kronikou, preto si dávame pozor, aby spracovanie nebolo morbídne," hovorí šéfredaktor. Zo záberov, ktoré majú k dispozícii všetky televízie zo zahraničných agentúr alebo spravodajských kanálov, vyberajú také, kde divák pochopí, čo sa deje, ale necíti sa nepríjemne.
"Náš divácky okruh tento prístup oceňuje," tvrdí riaditeľ Lengyel, hoci dodáva, že "ani koncept správ na Markíze nie je zlý, ak chcete veľa zarobiť a veľa investovať."

Podiel jednotlivých TV staníc v hlavnom vysielacom čase (prime time od 19. do 22. h)

Spravodajstvo je adrenalínový šport

Reportér Ján Tribula sa zlostí, ak ho volajú katastrofický redaktor či maskot Markízy. Najčastejšie prináša správy o vraždách a tragédiách. Komentuje ich dramaticky na mieste činu. S rovnakou vervou komentuje aj prílet bocianov, prácu prostitútok alebo narodenie žriebätka. "Čím viac stresu a hektiky, tým lepšia reportáž," hovorí.

Blíži sa Silvester. Vraj na to každý rok doplatíte. Ako?
Niekedy sú ľudia alergický, keď ich na ulici osloví televízia. Nemajú náladu a reagujú podráždene. Silvestre sú tým typické, každý rok natrafím na opitého človeka, od ktorého schytám. Celkom nevinne.
Ktoré typy reportáží máte rád?
Také, v ktorých môžem ísť medzi ľudí. Úradníci sú takmer vždy nepríjemní a tvária sa dôležito. Obyčajní ľudia sú najmilší a také témy v televízii rezonujú ešte niekoľko dní.
Neboja sa tí obyčajní ľudia kamery?
Ak odchytím človeka do ankety na ulici, väčšinou je zamyslený a odmietne hovoriť. Ak sa však okolo dopravnej nehody zhŕknu ľudia, tí potom hovoria a zapájajú sa do príspevku.
Ako reagujú, keď vidia logo TV Markíza?
V Bratislave si na Markízu ľudia zvykli. Keď prídeme na vidiek, je to doslova dedinská oslava. Raz som v maďarskej obci robil reportáž o mláďatách bocianov. Starosta objednal plošinu, v ten deň zrazu fungoval trh, v obci nás čakalo sto ľudí, a keď sme prišli, začali spievať. Vystúpili sme z auta a ozval sa potlesk. Pohostili nás na miestnom úrade - no krása!
Robíte reportéra, no sám ste mediálne známy. Neprekáža to v práci?
Dosť ťažko znášam popularitu. Z práce a do práce len v šiltovke na hlave, no keď som na výrobe v teréne, snažím sa odosobniť. Ak pribehnú deti, že chcú podpis, to mi neprekáža, ale už sa mi stalo, že ma niekto požiadal, aby som mu dal mobil, lebo v Markíze určite zarábame milión. Alebo mi napíšu list, že sa im páči sveter, ktorý som mal, a nech im ho pošlem.
Zvykli ste si na prípady vrážd a tragédií, z ktorých robíte príspevky?
Bývalý šéfredaktor mi dal prívlastok katastrofický redaktor. Niekam som prišiel a v blízkosti sa stala nejaká katastrofa, až som uvažoval, či ich nepriťahujem. Za tých pár rokov som toľkokrát videl smrť!
Sám si také témy vyberáte?
Na to treba žalúdok. Už mi nejako prischli, zvykol som si. Tieto témy ale vždy najviac rezonujú medzi ľuďmi aj v robote. Nedávno, počas drámy v Nitre, chlapík uniesol policajtov a povedal, že je ochotný vyjednávať s Markízou a vymeniť rukojemníkov za nás. Keď som si obliekal nepriestrelnú vestu a mal som si sadnúť k nemu do auta, nebolo mi všetko jedno. Bral som to ako poslanie, mal som priniesť reportáž z toho, čo sa deje. Nakoniec si to rozmyslel a odišiel. Nadránom som s ním robil rozhovor, keď ho už zatkli.
Je to pre vás zásobáreň adrenalínu?
Spravodajstvo je adrenalínový šport.
Vkladáte do reportáží aj niečo osobné?
Veľa emócií. Fakty nech povie moderátor vo svojom vstupe a ja viem hovoriť o slzách, plači, aj o výkrikoch.

Autor: Text, foto: DENIA VOLOŠČUKOVÁ