Emil Pažický, narodený 14. 10. 1927 v Považskom Chlmci, zomrel 21. 11. 2003 v Bratislave. Hral za ŠK Žilina, ŠK, NV SlovanBratislava, ATK Praha, Dynamo Žilina, Jednotu Trenčín. V lige 251 zápasov a 123 gólov. V reprezentácii 18 zápasov a 7 gólov. V roku 1955 kráľ ligových strelcov s 19 gólmi. Získal v Slovane tri tituly majstra Československa. Hral na MS 1954 vo Švajčiarsku.
V piatok 21. novembra hodinu pred polnocou zomrel v nemocnici v Ružinove vo veku 76 rokov bývalý čs. futbalový reprezentant Emil Pažický. Nenapodobiteľný strelec, ktorého strelecký kumšt sa okrem iného spája so senzačným víťazstvom 5:2 v roku 1949 v Prahe nad vtedy neporaziteľným Puskásovým Maďarskom, k čomu prispel piatym gólom, dvoma zásahmi vyrobil senzačné víťazstvo ČSR v roku 1953 v Prahe 2:0 nad Talianskom. Stal sa historicky prvým strelcom pri vôbec prvom vystúpení čs. mužstva v Pohári európskych majstrov (dnes Liga majstrov) a na víťazstve 4:0 proti CDKS Varšava v Bratislave) sa podieľal dvoma gólmi. Do povedomia sa zapísal neuveriteľným kúskom v dorasteneckom zápase Slovan - Žilina. Domáci viedli po polčase 5:1. Potom sa hľadisko štadióna na Tehelnom poli, ktoré sa plnilo už na predzápas, ako to v roku 1946 bývalo zvykom, aby sa fanúšikovia pokochali v hre potenciálnych nástupcov Reimanna, Venglára, Vičana, Chodáka, Balážiho, Karela, Arpáša, Tegelhoffa, Luknára, Korosteleva, nestačilo čudovať. Neznámy, ešte nie 18-ročný Emil Pažický nastrieľal do slovanistickej brány päť gólov a Žilina vyhrala 6:5.
Slovan si ho najskôr požičal na zájazd do Turecka, do Mexika, potom sa stal stabilným členom kádra, trojnásobným majstrom, reprezentantom, osobnosťou, hráčom, na ktorého diváci húfne chodili. Pažický hral vždy fair a ťažko znášal zákernosti. Ak ho faulovali, strácal nervy, ale neuchyľoval sa k podrazom, domáhal sa spravodlivosti u rozhodcov. Keď mu po zápase vychladla hlava, úprimne ľutoval. Stal sa takým povestným debatami s rozhodcami, že chýrny bratislavský kamelot Vičan ho raz poprosil: „Pán Pažický, nejdú mi noviny, vyveďte niečo!"
Emil Pažický alebo Bača, ako ho nazval tréner Jim Šťastný po prestupe do Bratislavy, štýlom pripomínal tank, skvele strieľal pravou i ľavou nohou a obdivuhodný bol aj v streľbe hlavou. Keď mal 42 rokov, postihla ho zákerná choroba, ktorá ho na 34 rokov pripútala na invalidný vozík. Obdivuhodne s optimizmom znášal tento údel osudu aj vďaka nesmiernej starostlivosti manželky, najmä v čase, keď ochrnul aj na ruky.
Odišla jedna z najväčších futbalových legiend Slovenska.
Česť jeho pamiatke.
(ja)
