MNÍCHOV - Paktu stability v týchto dňoch zvoní umieráčik. Francúzsko a Nemecko, dve najdôležitejšie európske ekonomické a politické mocnosti, nie sú jednoducho ochotné a schopné hospodáriť tak, aby ich deficit štátneho rozpočtu neprekročil tri percentá HDP. Francúzsku bol Pakt stability od jeho samého počiatku tŕňom v oku. Súhlasilo s ním iba pod obrovským nátlakom Nemecka. Vtedajší kresťanskodemokratický kancelár Helmut Kohl a jeho minister financií Theo Weigel považovali Pakt stability za ochrannú hrádzu oproti členským štátom menovej únie, ktoré by opustili chodníček fiškálnej prísnosti. Francúzski politici trpezlivo čakali na vhodnú chvíľu, ako storpédovať Pakt stability. Príležitosť sa im naskytla počas vládnutia súčasnej berlínskej ľavicovej koalície. Sociálni demokrati a Zelení sa dlhé roky vyhýbali trhovo orientovaným reformám. Výsledkom je rekordná nezamestnanosť, stagnácia HDP a viac ako trojpercentná diera v erárnej pokladnici.
Neschopnosť nemeckých politikov sa spárila s cieľavedomosťou francúzskych predstaviteľov. Obeťou je Pakt stability. Aj keď je jeho pohreb zahalený slovnou hmlou o jeho flexibilnosti, väčšina pozorovateľov európskej hospodársko-politickej scény si je zajedno: odteraz nemá nijaká krajina eurozóny dôvod, aby sa ho pridržiavala.
Tlak dodržiavať deficitné kritériá mizne. Jedným z posledným zábleskov nádeje pre zástancov Paktu stability sú iróniou osudu prístupové stredo- a východoeurópske štáty. Ak totiž Francúzsko a Nemecko kašlú dnes na Pakt stability, akú budú mať váhu eurovýzvy smerom k Poľsku, Slovensku či k Česku počas rokovaní o vstupe do menovej únie, aby práve tieto štáty dodržiavali deficitné kritérium? Ako budú reagovať Paríž a Berlín na prípadnú argumentáciu Varšavy, Bratislavy alebo Prahy, keď budú mať deficitné mínus viac ako tri percentá?
Ak sa Francúzsku a Nemecku definitívne podarí podpíliť konár pod Paktom stability, bude to mať omnoho ďalekosiahlejšie následky pre európske hospodárstvo, ako sa zdá na prvý pohľad. A potom bude zaujímavé sledovať farizejské reči parížskych a berlínskych politikov o potrebe dodržiavať maastrichtské kritériá.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ(Autor je publicistom a úradným prekladateľom)