V chorvátskych voľbách môžu hlasovať aj etnickí Chorváti žijúci v Bosne. Ak, pravdaže, vystoja tento rad pred chorvátskym veľvyslanectvom v Sarajeve.FOTO - TASR/AFP
Hlavný súboj o parlamentné kreslá zviedli reformistické ľavicové sily, na čele so Sociálnodemokratickou stranou (SDP) súčasného premiéra Ivicu Račana a ich nacionalistickí rivali z opozičného Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ).
Voľby prebehli bez incidentov. Podľa informácií agentúry AFP sa ich zúčastnilo 51,7 percenta oprávnených voličov. Prvé predbežné výsledky mali byť oznámené až včera v noci.
Do boja o 152 kresiel celkovo 160-členného zastupiteľského zboru (8 miest obsadia reprezentanti menšín) postavilo svojich kandidátov 55 strán a asi päťdesiat nezávislých zoskupení. Už v sobotu v predstihu hlasovalo asi 400 000 Chorvátov žijúcich v zahraničí.
Väčšina Chorvátov podporuje vstup svojej krajiny do Európskej únie, máloktorí sú však ochotní splniť všetky politické podmienky nutné pre členstvo. Najdôležitejšou z nich je spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Tá sa stala jednou z hlavných tém volebnej kampane.
Terajšia vláda ľavého stredu si pričíta zásluhy za demokratizáciu krajiny a za úspešné približovanie k Európskej únii. K záporným stránkam vládnej bilancie patrí 18-percentná nezamestnanosť, vysoký zahraničný dlh a stagnujúca životná úroveň.
Aj spolupráca so západom vyvoláva otázniky. Pod tlakom európskych inštitúcií prijala Račanova vláda zákony uľahčujúce návrat srbských utečencov, ktorí utiekli z Chorvátska počas vojny v rokoch 1991-1995. Podľa nevládnych organizácií však ich návrat aj naďalej blokujú miestne úrady.
Podobná je spolupráca s haagskym tribunálom: obľúbeného generála Janka Bobetka (kým na jar nezomrel) odmietal premiér zatknúť, „aj keby to malo znamenať hrozbu medzinárodných sankcií".
S vládou dnešnej opozície by však spolupráca bola ešte ťažšia. Koalícia vedená Račanom vystriedala pri moci Chrovátske demokratické spoločenstvo (HDZ) v roku 2000. Od toho času sa nacionalisticky a kresťanskodemokraticky orientované HDZ, ktoré založil autoritatívne vládnuci prvý chorvátsky prezident Franjo Tudjman, snaží o návrat k moci.
Jej terajší líder Ivo Sanader tvrdí, že rovnako ako Račan chce v roku 2007 doviesť svoju krajinu do únie, jeho prípadné víťazstvo však vzbudzuje v Európe obavy. Nepomohlo mu ani to, že v rozpore s celou doterajšou rétorikou strany nedávno oznámil, že je pripravený spolupracovať s Haagom. (pm, čtk)
