Dobe, v ktorej sa začala rekonštrukcia niekdajšieho illessházyovského panstva, zodpovedalo aj predpokladané využitie objektu: v kaštieli malo byť školiace stredisko ministerstva kultúry aj s ubytovacou časťou, veľké dubnické giganty ZŤS a ZVS tu mali mať svoje reprezentačné priestory a časť objektu sa mala využiť ako reštaurácia. Tak bola vypracovaná dokumentácia i vydané stavebné povolenie.
V roku 1991 prešlo vlastníctvo kaštieľa na mesto a rekonštrukcia pokračovala. Vzhľadom na zmenenú situáciu sa mesto snažilo v roku 1997 prehodnotiť funkciu objektu a rekonštrukčné práce sa viac sústredili na východné krídlo, kde sa malo podľa zámeru presunúť sídlo mestského úradu. Vybudovali sa tu rozvody vody, kanalizácie, kúrenia, osadili okná. Na čelnej strane kaštieľa sa previedla dekoratívna úprava vonkajšej fasády, z dokončenej veže sa začala ozývať zvonkohra.
Nezainteresovaní mohli nadobudnúť dojem, že rekonštrukcia sa blíži do poslednej fázy. Opak bol však pravdou. Všetky práce sa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zastavili. Za dvanásť rokov mesto Dubnica preinvestovalo na obnove kaštieľa 60 miliónov korún.
„Iba na dokončenie časti krídla priečelia a východného krídla, kam sa mal sťahovať mestský úrad, by bolo potrebných ešte 60 až 80 miliónov korún," odhaduje potrebné náklady vedúci oddelenia výstavby mestského úradu Jozef Čupák. Náklady na dokončenie rekonštrukcie celého kaštieľa by sa podľa jeho hrubého odhadu pohybovali v sume od 300 do 500 miliónov korún.
Mestské zastupiteľstvo a primátor sa však nevzdávajú myšlienky využívať východné krídlo pre potreby mestského úradu. Vzhľadom na prebiehajúcu decentralizáciu totiž súčasná budova mestského úradu praská vo švíkoch a kancelárie mesta sú už roztrúsené po niekoľkých ďalších budovách. „Budeme sa snažiť získať prostriedky z eurofondov, určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok," hovorí primátor Dubnice Juraj Červinka.
Mesto sa taktiež nebráni vstupu prípadných ďalších investorov. „Každý, kto by prejavil záujem o kúpu, dajme tomu časti priestorov kaštieľa a najmä následné investovanie do tejto pamiatky, je vítaný," hovorí Červinka.
ĽUBOŠ KOSTELANSKÝ
