Ak Alexandra Grusková tvorí kostýmy pre postavu, ktorá má na scéne vyniknúť, rešpektuje aj farbu vlasov, pleti či mimiku. Ak postava robí veľké gestá, použije napríklad výrazný detail na rukávoch. Na snímke je Marián Labuda v divadelnom predstavení Mackbeth.

Súvisí vaša umelecká profesia s génmi?

„Do istej miery ma ovplyvnil otec ­ filmový architekt, ktorý ma od detstva bral na filmovačky, zoznamoval ma s prostredím a zákulisím filmu. Matka ma zase viedla k tancu. Najskôr v detskom súbore, neskôr v Lúčnici, takže mám aj skúsenosti interpreta, čo mi pri práci veľmi pomáha."

Z vašej dielne vychádza jedna inscenácia za druhou. Podľa čoho si vyberáte?

„Dôležité je, aby spolutvorcovia boli pre mňa aj ľudsky hodnotní. Rada pozorujem mediálne známe a charizmatické osobnosti, robím si nákresy a snažím sa prísť na to, v čom je ich čaro a ako ho ešte väčšmi umocniť."

Navrhujete nielen pre činohru a balet, ale aj pre operu, film, televíziu. Je v tom rozdiel?

„Každý žáner má svoje špecifiká, ktoré treba rešpektovať. Pri tanci musím myslieť na to, že tanečníci sa extrémne pohybujú, takže technológia šitia ich odevov a výber materiálu je špecifický. Pri opere musím rešpektovať napríklad proporcie interpretov. Inak navrhujem kostým, ak ho divák vníma z krátkej vzdialenosti, inak, keď robím pre veľké scény, kde diváci sedia niekoľko desiatok metrov od javiska. Vtedy musí byť detail výraznejší."

Ako dlho trvá príprava a výroba projektu?

„Prvé informácie dostávam jeden až pol druha roka dopredu. Konkrétna realizácia trvá vyše osem mesiacov. Tri mesiace pred tým, ako do projektu vstúpia herci, musím s režisérom premyslieť všetky detaily."

Dozeráte na výrobu kostýmov v divadelných dielňach?

„Každý kostým skúšame niekoľkokrát, kým ho diváci uvidia, takže v dielňach strávim celé hodiny."

Kde máte viac voľnosti: v divadle alebo vo filme?

„Vo filme vstupujem do vzťahu s režisérom, architektom a kameramanom. Tam nie som taká slobodná ako v divadle, pretože moje výtvarné videnie ešte korigujú oči kameramana."

Navrhujete radšej pre známe herecké tváre?

„Hercom, spevákom či tanečníkom nevnucujem svoje videnie. O každom kostýme spolu diskutujeme, takže dopredu vedia, ako bude vyzerať, a často im pomôže pri stvárnení roly."

Dbáte na to, aby kostýmy ladili s farbou očí, pleti či s vekom herca?

„Ak si koncepcia inscenácie žiada niečo potlačiť, prispôsobím tomu aj kostým. Ak však obliekam niekoho, kto má na scéne vyniknúť, rešpektujem všetko ­ od farby vlasov, pleti, očí až po mimiku. Keď niekto rád robí veľké gestá, viem, že môžem použiť napríklad výrazný detail na rukávoch a podobne."

Ako vychádzate s režisérmi? Necháte sa riadiť, alebo bránite svoj názor?

„Pracujem s rôznymi režisérmi. Niektorí sú pokojní, iní výbušní, energickí, ďalší prekypujú vášňami. Osobne však konflikty riešim pokojnou cestou. K výkonu sa dokážem vypäť, aj keď ma niekto milo osloví."

V Prahe vo vašich kostýmoch excelovali hviezdy operného i činoherného neba. Ako sa s nimi spolupracovalo?

„Zo skúsenosti môžem iba potvrdiť, že čím väčšie hviezdy, tým väčší profesionáli. Do spolupráce vnášajú rozmer, ktorý aj mňa niekam posúva. Pre pražské Národné divadlo sme s Vladimírom Morávkom a Alešom Votavom pripravili dve úspešné inscenácie: Pucciniho Toscu s Evou Urbanovou a Petrom Dvorským a v činohre Jiráskovu Lucernu tiež s hviezdnym obsadením. Napríklad trojhodinová skúška kostýmov so Chantal Poullainovou sa zvrtla na tvorivú a noblesnú diskusiu o detailoch. Bol to veľký a obohacujúci zážitok."

Michael Kocáb ako Merlin a Lucie Vondráčková ako Morgana

Začiatkom novembra mala veľký úspech premiéra muzikálu Excalibur v pražskom divadle Ta Fantastika. Navrhli ste scénu a pre Luciu Bílú, Michaela Kocába, Daniela Hůlku a Luciu Vondráčkovú aj kostýmy. Z čoho ste vychádzali?

„Muzikálový príbeh je o láske, jej hľadaní, jej rôznych formách ­ o láske vášnivej, nezištnej i manipulovanej. Príbeh rytierov okrúhleho stola, ktorí hľadali meč Excalibur, je upravený do súčasnej podoby. Pre Luciu Bílú, ako kráľovnú Ginevru, som navrhla kostýmy inšpirované ranou gotikou."

Ako sa vám s Luciou Bílou spolupracovalo? Nemala hviezdne maniere?

„Napriek tomu, že je hviezda, bolo to príjemné stretnutie. Je to veľmi milý, sympatický, rozžiarený a slnečný človek. Hoci je producentkou muzikálu a spolumajiteľkou divadla, nevstupovala do mojich návrhov, dôverovala mi, rešpektovala moju predstavu, dávala mi priestor a bola pokorná. Zo vzájomnej inšpirácie a tolerancie vzniklo niečo milé a priateľské."

Tento rok ste mali vôbec úspešný. Boli ste spoluautorkou pri tvorbe kostýmov k pôvodnému slovenskému baletu Rasputin, priaznivý ohlas získala scéna a kostýmy k inscenácii Ideálny manžel, je už ohlásená nominácia na Dosky 2003 za kostýmy k nitrianskej inscenácii Maryša. Bude šťastný aj tento mesiac, keď máte tri premiéry?

„V priebehu troch novembrových týždňov sa mi síce nakopili tri premiéry, ale na ich príprave som pracovala dlhšie. Pre Bartókovu operu Hrad kniežaťa Modrofúza v SND som hľadala výstižné a obrazné vyjadrenie otvárania siedmich tajomných dverí v uzavretom a ťažkom priestore pomyselného hradu Modrofúza. Ich predimenzovaním a kontrastom s ostrým svetlom som chcela vytvoriť atmosféru tajomna. Dúfam, že sa mi to podarilo."

V ďalšej premiére Trojkráľový večer ste Shakespearových hrdinov obliekli do takmer súčasných kostýmov. Čo vás k tomu inšpirovalo?

„Feldekov moderný preklad. Keby dnešný divák videl Shakespeara v klasickom šate a klasickej interpretácii, asi by sa nudil. Súčasníci sú radi, ak aj v tomto klasikovi nájdu súzvuk s dneškom."

A aký bude nitriansky muzikálový Adam Šangala v réžii Jozefa Bednárika?

„Aj keď je to moja prvá spolupráca s režisérom Bednárikom, funguje to. Pán Bednárik má veľmi výrazné výtvarné cítenie a svoje požiadavky mi vždy nakreslí. Dáva mi však priestor, neobmedzuje ma, ba stále nabáda k novým počinom. Kostýmy budú štylizované na marionetovom základe s barokovou až korpulentnou siluetou."

Čo vás čaká potom?

„V týchto dňoch sa pohybujem medzi Bratislavou a Budapešťou, kde s režisérkou Enikö Eszenyi finišujeme na inscenácii Krajčírky. Bude však úplne iná, ako som ju robila na Malej scéne. Časť originálnych kostýmov, topánky a klobúky sme nakúpili v budapeštianskych starožitníctvach."

Aké oblečenie by sme našli v šatníku kostýmovej výtvarníčky?

„Obľubujem jednoduché značkové veci so zaujímavými detailmi. Nesnažím sa za každú cenu upútať pozornosť svojím oblečením. Práve naopak. Musím pôsobiť príjemne, vkusne a neprovokovať. Inak sa však oblečiem, keď idem s priateľmi. Moji blízki vedia, že mám slabosť na cyklámenovú farbu. Priťahuje ma tak ako býka červená. Vnútorne ma oživuje."

Alexandra Grusková sa narodila v roku 1968 v Bratislave. V roku 1994 absolvovala scénické a kostýmové výtvarníctvo na VŠMU, od roku 2000 je na VŠMU odbornou asistentkou. Navrhuje kostýmy a scénu pre činohru, balet, operu, film aj televíziu. Spolupracovala s mnohými režisérmi, na mnohých inscenáciách, napríklad s Petrom Mikulíkom, Jánom Ďurovčíkom, Evou Borušovičovou, v Čechách s J. A. Pitínskym, Vladimírom Morávkom či Petrom Gáborom. Pre pražské Národné divadlo pripravila s Vladimírom Morávkom a Alešom Votavom dve úspešné inscenácie: Pucciniho Toscu s Evou Urbanovou a Petrom Dvorským a v činohre Jiráskovu Lucernu. Pre muzikál Excalibur v pražskom divadle Ta Fantastika navrhla scénu aj kostýmy.

Tento rok bola spoluautorkou pri tvorbe kostýmov k pôvodnému slovenskému baletu na scéne SND Rasputin, je autorkou scény a kostýmov k divadelnej inscenácii Ideálny manžel v DPOH a kostýmov k inscenácii Maryša v nitrianskom DAB. Tento mesiac môžu divadelní diváci vidieť jej tvorbu v troch premiérových predstaveniach: v opere Hrad kniežaťa Modrofúza v SND, v inscenácii Trojkráľový večer v DPOH a v muzikáli Adam Šangala v Nitre. S maďarskou režisérkou Enikö Eszenyi pripravuje inscenáciu Krajčírky. Premiéra bude v Budapešti 5. decembra. Ľudským vzorom sú pre ňu rodičia, umeleckým pedagóg Milan Čorba.