„Máme vážne obavy, že nedokážeme zabezpečiť funkcie, ktoré nám zákony ukladajú," povedal prešovský župan Peter Chudík.
Regiónom chýbajú peniaze najmä na oddlženie zdravotníckych zariadení a prevádzku škôl. Župani potreby samosprávnych krajov vyčíslili na sedem miliárd korún.
„Splnenie toho nemôže žiadny súdny človek očakávať," povedal šéf parlamentného výboru pre verejnú správu Milan Hort z SDKÚ. Pripúšťa, že navrhnutý rozpočet samosprávam úplne nevyhovuje, ale nemôžu „žiadať pokrytie všetkých dlhov, ako aj civilizačného dlhu, v jednom roku".
Vyššie územné celky nemajú žiadnu daňovú právomoc, sú teda v podstate odkázané na peniaze, ktoré im dá štát. „Je to zásadným porušením princípu efektívneho rozdelenia politickej zodpovednosti," píše vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský.
Nižňanský mieni, že za týchto podmienok pri župách nemožno hovoriť o decentralizácii. „Ide iba o prenesenie zodpovednosti, bez nástrojov na riadenie, zo štátnej správy na orgány samosprávy."
O rok by tzv. fiškálna decentralizácia mala regiónom umožniť mať vlastné príjmy. Župani nemienia čakať a žiadajú o stretnutie s najvyššími ústavnými činiteľmi.
Župani namietajú aj proti tomu, že 1. januára štát na samosprávne kraje prevedie cesty II. a III. kategórie, ktoré dnes tvoria 80 percent všetkých našich ciest. Často ležia na pozemkoch, kde nie je vysporiadané vlastníctvo. „Nevieme, čo vlastne dostaneme, akú to bude mať hodnotu, ani v akom to bude stave," povedal Chudík. (joč, sita)