BRATISLAVA – Reakcia slovenských politikov na posilňovanie právomocí polície a tajných služieb v Amerike, štátoch Európskej únie, ale aj v Českej republike je zdržanlivá.
„V prípade odpočúvania telefónov dáva zákon Slovenskej informačnej službe dosť právomocí. Nie je dôvod meniť zákon. Druhá vec je, že spravodajská služba má problémy pri spolupráci s ostatnými orgánmi. Povedzme so súdmi. Ale to je vec dohôd a rokovaní týchto orgánov,“ hovorí predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Vladimír Palko (KDH).
Debatuje sa však o zvyšovaní rozpočtu pre spravodajské služby. Vladimír Palko tvrdí, že rozpočet treba zvýšiť o sumu, ktorá by bola výhradne na boj proti terorizmu.
Ani podpredseda parlamentného výboru na kontrolu vojenského spravodajstva József Kvarda (SMK) nevidí dôvod na zmeny zákonov, ktoré by posilnili právomoci spravodajských služieb. „Ale pokiaľ by neboli žiadne iné možnosti na odhalenie teroristov, prechodne by som do určitej miery súhlasil s väčšími kompetenciami tajných služieb, ale natrvalo nie. Bol by to z hľadiska demokracie asi krok späť. Je otázne, kam až sa dá v demokracii ísť, je veľmi komplikované určiť, kde je hranica, za ktorou by už právomoci spravodajských služieb zasiahli do práv a slobôd ľudí.“
Kvardov kolega z výboru Ján Sitek (SNS) to vidí podobne, hoci si kladie otázku o pripravenosti našich tajných služieb. „Moderné informačné systémy našim službám chýbajú. Mal by byť zvýšený rozpočet na nákup moderných technológií. Ak budú k dispozícii, potom sa aj za menej peňazí dá získať viac informácií. V preventívnej činnosti, v ktorej majú spravodajské služby nezastupiteľnú úlohu, by mali mať dostatok peňazí.“
Podpredseda SDĽ a člen výboru na kontrolu vojenského spravodajstva Ľubomír Andrassy súhlasí so Sitekom: „Nedá sa ísť zastaranou technikou proti tým, ktorí používajú najmodernejšie systémy. Ale nemyslím si, že treba posilňovať ich zákonné postavenie. Rozpočet treba zvýšiť na materiálno-technickú základňu.“
V prípade, že súčasné spravodajské služby majú dostatočné právomoci, sa k informáciám dostávajú ešte aj ľudia, ktorí kedysi pôsobili v bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti a dodnes robia v spravodajstve. „Percentuálne to nebudem odhadovať, ale ide o desiatky až stovky ľudí,“ hovorí o počte aktívnych bývalých príslušníkov ŠtB Vladimír Palko.
Za minulého režimu prichádzali agenti ŠtB do kontaktu s teroristami. Vladimír Palko: „Keď som bol v rokoch 1991 a 1992 námestníkom riaditeľa vo Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe, vtedy v FBIS slúžili niektorí bývalí príslušníci ŠtB, ktorí boli ešte za čias komunizmu v priamom kontakte so známymi teroristami. Už tam nie sú, ale myslím si, že ešte stále sú v spravodajských službách na Slovensku ľudia, ktorí pôsobili ešte za čias Štátnej bezpečnosti v boji proti zahraničnému terorizmu.“
RICHARD FILIPKO
