dezinformačnú kampaň.
„Pokiaľ ide o informácie, je to tá najintenzívnejšia vojna, akú si možno predstaviť,“ hovorí jeden vojenský úradník zaoberajúci sa plánovaním operácie. „Je to informačná vojna, takže na klamanie asi tiež dôjde.“ Nech už niečo podobné nastane či nie, najvyššie postavení činitelia dali v uplynulých dňoch jasne najavo, že väčšina informácií o vojnových operáciách na verejnosť neprenikne.
„Problematiku tlače by som definoval asi takto: všetky pramene aj spravodajské metódy zostanú utajené,“ povedal George Bush. „Moji úradníci nebudú hovoriť o tom, ako informácie získavajú. Je to v záujme amerického ľudu.“
Na piatkovom stretnutí s novinármi bol tlačový tajomník Bieleho domu Ari Fleischer tlačený k tomu, aby odhalil existenciu prípadných dôkazov proti bin Ládinovi. „Na túto otázku máte iste právo,“ povedal Fleischer prítomným novinárom, „ale mojou zodpovednosťou zasa je nič nepovedať.“
„Počas vojny,“ uviedol Fleischer v jednom rozhovore, „sú niektoré veci verejné a vyžadujú, aby sa dostali na verejnosť. Iné záležitosti sú tajné. Médiá stoja niekde v strede, a to je pre ne frustrujúce. Táto administratíva uverejní len tie informácie, ktoré sú potrebné na povzbudenie krajiny, ale rozhodne neprezradí žiadnu informáciu, ktorá by mohla viesť k stratám na životoch alebo zastaviť vojenské operácie.“
Novinári sú však od vládnych zdrojov závislí. Minister obrany Donald Rumsfeld varoval potenciálnych lovcov citlivých informácií, že by svojím konaním mohli ohroziť život „mužov a žien v uniforme“. Hovorca Pentagonu po porade s novinármi plánuje na tento týždeň schôdzku s predstaviteľmi ostatných ministerstiev.
„Naším želaním je poskytovať čo najviac informácií, pochopiteľne, okrem tých, ktoré by mohli zmariť vojenské operácie. Spoločne na tom pracujeme,“ uistil hovorca novinárov. Zároveň vyhlásil, že Pentagon sa pokúsi zaistiť, aby reportéri mohli sprevádzať bojové jednotky, ale že to nebude vždy možné.
Ide o viac než len o získavanie vojenských informácií. Minister spravodlivosti John Ashcroft zatiaľ nehodlá kvôli utajenému rokovaniu veľkej poroty zverejniť dôkazné materiály proti možným strojcom teroristického útoku z 11. septembra.
Potom, ako ministerstvo spravodlivosti oznámilo zadržanie 115 podozrivých osôb, vystúpila jeho hovorkyňa s tým, že číslo je nesprávne, a že ďalšie odhady už nebudú publikované.
„Prísun informácií sa ozaj zastavil,“ sťažuje sa Mark Thompson, novinár časopisu Time. „Nie je to však nič prekvapujúce.“
V tejto situácii môže i zverejnenie síce necitlivej, ale nelichotivej informácie vyvolať emócie.
Reportér denníka Washington Post dostal tento emailový odkaz: „Kritika americkej administratívy je v tejto ťažkej dobe viac než nevlastenecká. A to až do tej miery, že môže podkopať národnú sebadôveru a posilniť nepriateľa.“
(čtk/washington post)
