FOTO – ARCHÍV SME
Zdravotne postihnutí tvoria rôznorodú skupinu: ich hendikep môže byť viditeľný alebo skrytý, mierny alebo vážny, trvalý či dočasný. Podľa našich zákonov by však mali mať rovnaké práva ako ľudia, ktorí nemajú žiadne zdravotné problémy. Skutočnosť je ale často iná. „Výsledky tohtoročného monitoringu dodržiavania práv zdravotne postihnutých spoluobčanov ukázali, že sa dodržujú slabo. Je to spôsobené tým, že telesne a mentálne postihnutí ľudia, a ani ich rodinní príslušníci, svoje práva dobre nepoznajú,“ hovorí Ingrid Baumanová, riaditeľka Slovenského helsinského výboru.
Najhoršie sú na tom ľudia, ktorí sú kvôli svojmu postihu či duševnej chorobe zatvorení v zariadeniach sociálnych služieb. Až 90 percent z nich je okamžite zbavených spôsobilosti na právne úkony. Nikto neuvažuje o tom, ako im pomôcť, v podstate sa v zariadeniach nechávajú len dožiť.
Aby sa osveta ľudí so zdravotným postihnutím zlepšila, Slovenský helsinský výbor sa v rámci Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím rozhodol vydať súbor piatich brožúr Kde hľadať pomoc – Rady pre zdravotne postihnutých. Zameriava sa v nich na oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti, na príklad na spôsob získavania kompenzačných pomôcok, právne poradenstvo či pomoc pri duševných chorobách.
V celej Európe sa v posledných piatich rokoch čoraz viac rozbiehajú aktivity na pomoc zdravotne postihnutým. Schválil sa antidiskriminačný článok, podľa ktorého človek nemôže byť diskriminovaný na základe svojho zdravotného postihnutia. Od roku 2000 je tento zákaz aj v Charte základných práv. Naopak, za základné právo zdravotne postihnutých charta považuje ich právo „čerpať z opatrení určených na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej a pracovnej integrácie a účasti na živote spoločnosti“.
ZAMESTNÁVANIE Ak chce človek so zdravotným postihnutím nezávisle žiť, je pre neho dôležitá finančná nezávislosť. Okrem toho mu práca prináša aj pocit uspokojenia a uznania (čo je vzhľadom na jeho hendikep tiež dôležité), získa určité postavenie v spoločnosti, bude v kontakte s ľuďmi, s ktorými má niečo spoločné.
Nájsť si prácu ale nie je ľahké, okrem toho, že nezamestnanosť je vysoká, mnohí zamestnávatelia sa boja hendikepovaných zamestnať.
Ľudia so zdravotným hendikepom bývajú v podstate zaradení do niekoľkých kategórií: prví sú tí, ktorí napriek svojmu hendikepu môžu normálne pracovať. Ak im treba na prácu vytvoriť špeciálne podmienky, ide o ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS), v ťažších prípadoch o ľudí s ťažším zdravotným postihnutím (ZŤP). Mnohí z nich poberajú čiastočný alebo úplný invalidný dôchodok, ak im ich zdravotný stav neumožňuje pracovať.
Kto pomôže zamestnať sa?
OKRESNÝ ÚRAD PRÁCE
* môže nájsť voľné pracovné miesto,
* poskytnúť príspevok na rehabilitáciu,
* pomôcť môže aj príspevkom na zriadenie a prevádzku chráneného pracoviska (jedno pracovné miesto) alebo chránenej dielne (viac pracovných miest).
AGENTÚRY
* tieto neziskové organizácie sa snažia nájsť klientom prácu na voľnom trhu formou integrovaného zamestnávania (medzi bežných zamestnancov) a za riadnu mzdu,
* sú v Bratislave, Banskej Bystrici a Vranove nad Topľou,
* agentúra poradí počas adaptácie na novom pracovnom mieste, pomôže tiež riešiť prípadné nezrovnalosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom či krízové situácie na pracovisku,
* obrátiť sa na ňu možno aj vtedy, ak je postihnutý zamestnaný, ale hrozí mu, že o miesto príde.
INÉ MOŽNOSTI
Centrum sociálnej a pracovnej
rehabilitácie v Bratislave
* testovanie pracovného potenciálu, pracovných zručností, intelektu, tréning a hodnotenie pracovných zručností, prac. záťaže a motoriky v praktických úlohách.
Poradensko-informačné centrum pre
občanov so ZPS a ZPS s ŤZP
v Bratislave
* ponúka tímové posudzovanie klienta na výkon práce, celkovú informovanosť o pracovných príležitostiach, poradenstvo a podporu počas zaškoľovania.
Prečo by mal zamestnávateľ zamestnať hendikepovaného?
Zákon zamestnávateľom, ktorí majú 20 a viac zamestnancov, prikazuje zamestnať 3 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,2 % občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak tak neurobí, musí zaplatiť pokutu, alebo si objednať služby od chránenej dielne.
Počet zdravotne postihnutých sa iba odhaduje
Koľko je vlastne na Slovensku ľudí, ktorí majú nejaký zdravotný problém? Presne to nevie nik. „Neexistuje jednotné štatistické zisťovanie, na základe ktorého by sme mohli uviesť ich celkový počet,“ povedala SME Kvetoslava Repková z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Je to spôsobené tým, že pojem zdravotné postihnutie, respektíve alternatívne pojmy ako invalidný občan, občan so zmenenou pracovnou schopnosťou, dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, či so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, sa používajú v rozličných právnych systémoch a vždy na iný účel. Raz kvôli zamestnávaniu, inokedy v dôsledku zdravotnej starostlivosti, potom kvôli štátnym dávkam, na kompenzácie a podobne. A každý z týchto systémov si robí vlastnú štatistiku.“
Podobná situácia je aj v susednom Rakúsku, kde tiež nemajú jednotnú evidenciu ľudí so zdravotným postihnutím z porovnateľných dôvodov.
V celosvetovom meradle sa uvádza, že zdravotné postihnutie má približne 10 percent celkového obyvateľstva. „Nemáme dôvod sa domnievať, že v podmienkach Slovenska by toto číslo malo byť zásadným spôsobom iné, z čoho vyplýva, že u nás žije približne pol milióna ľudí so zdravotným postihom, z toho približne jedna tretina s ťažkým,“ hovorí Repková.
S týmto číslom korešponduje aj počet poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu v rámci zákona o sociálnej pomoci – vyše 200-tisíc.
O aké kompenzácie možno požiadať?
Občanovi, ktorý potrebuje od štátu pomoc v sociálnej oblasti (a nemusí byť len zdravotne postihnutý), možno poskytnúť niekoľko kompenzácií s ohľadom na jeho postihnutie. Ide najmä o:
* sociálne služby (prepravná a opatrovateľská služba, starostlivosť v zariadení sociálnych služieb),
* kompenzačné príspevky (na zaobstaranie pomôcky, na opravu pomôcky, na kúpu osobného motorového vozidla, na prepravu, na osobnú asistenciu, na úpravu bytu rodinného domu alebo garáže),
* peňažný príspevok za opatrovanie, ale aj na kúpu či opravu pomôcky, na osobnú asistenciu,
* peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
* kompenzácie na zvýšené výdavky na diétne stravovanie, na hygienu a opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla, na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom.
* O tom, o ktorú kompenzáciu možno požiadať, sa treda poradiť na príslušnom odbore sociálnych vecí okresného úradu (od januára špecializovaná štátna správa). Tam si treba aj podať žiadosť, rozhodne o tom zasadanie posudkovej komisie.
* Proti rozhodnutiu posudkovej komisie sa možno odvolať.
