RICHARD CURTIS (1956), britský scenárista a režisér filmu Love Actually (Láska nebeská), ktorý je odvčera v slovenskej kinodistribúcii, nemal vždy taký skvelý život ako teraz. Na začiatku bola neslávna kariéra v popmusic, potom akási úloha Othella, o ktorej nikto nič nevie.
No, odkedy prerazil, stal sa človekom, ktorému sa darí všetko, čoho sa dotkne. Čokoľvek nakrútil, malo nadšené recenzie: komediálne skeče, komické televízne seriály plné gagov a, samozrejme, scenáre jeho medzinárodných megahitov, od Mr. Beena po Štyri svadby a jeden pohreb a Denník Bridget Jonesovej. Jeho poznávacou značkou sa stali dojemné, humorné, bystrozrako snímané romanticky popletené dejové zákruty, neisté a vtipné postavy. Očarili kritikov a publikum tiež. Angličania by v ňom mohli vidieť svoj národný poklad - doslova, vzhľadom na jeho významný podiel na britskom hrubom národnom produkte.
Dôležité je aj jeho priateľstvo s Rowanom Atkinsonom. Zoznámili sa na Oxfordskej univerzite, kde obidvaja robili študentské divadlo. Rowan Atkinson hral v Štyroch svadbách a jednom pohrebe a hrá tiež v Láske nebeskej.
V jednom z rozhovorov raz Richard Curtis povedal, že zmysel pre absurditu ľúbostných vzťahov asi získal, keď mu zlomila srdce jeho priateľka. „Myslím, že jej dlhujem kopu peňazí za to, že sa vyspala s iným,“ povedal agentúre Reuters. Vraj je tým „iným“ jedna z postáv zo Štyroch svadieb a jedného pohrebu. Herec Hugh Grant, Curtisovo filmové alter ego v Štyroch svadbách a jednom pohrebe a v Notting Hill, hovorí: „Prečítal som si scenár k Štyrom svadbám a jednému pohrebu a pomyslel som si, bože, nikdy som sa s ničím podobným nestretol. Prišiel som na skúšku, uvidel som Richarda, a pomyslel som si: Ach tak.“
Nikto nevie, či jeho filmy raz odolajú zubu času. Podarilo sa mu vytvoriť zaujímavý umelý svet, odlesk Anglicka, o niekoľko tried slnečnejšieho a vtipnejšieho než nejaká krajina v skutočnosti môže byť. To aspoň platilo do Lásky nebeskej.
Mohol to byť základ modernej britskej komédie snov: záplava duchaplného vtipu, ironické postavy, herci, o ktorých by sa väčšina režisérov mohla pobiť - Hugh Grant, Alan Rickman, Emma Thompsonová, Laura Linneyová, Liam Neeson, Colin Firth, Rowan Atkinson, Bill Nighy.
Je tu síce všetko, čo má byť, no napriek tomu aj jeho doterajším dlhoročným obdivovateľom tu tentoraz čosi veľmi naliehavo chýba. Reakcie americkej kritiky sú kruté. The New York Times vyhlásili Lásku nebeskú za „nestráviteľný vianočný puding“, a ešte ho prirovnali k vrecu smetí, ktoré sa na spodku rozpadlo. The Washington Post je pobúrený „sentimentalitou, ktorú tentoraz hádzali lopatami“. A Stephanie Zacharek, ktorá píše pre on line magazín Salon, vyhlásila: „Keby kiná mali okná, z jedného by som vyskočila ku koncu Lásky.“ Vôbec ju netrápilo, odkiaľ by potom musela skákať ku koncu bežnej americkej komédie.
Pred niekoľkými rokmi vyrozprával britský spisovateľ Martin Amis na stránkach New Yorkeru, ako sa on a Salman Rushdie, ktorý vtedy ešte musel byť pod špeciálnou policajnou ochranou, vykašľali na bezpečnosť a vybrali sa do kina na film Štyri svadby a jeden pohreb. Ani jeden z nich sa ani raz nezasmial. „To bolo úplne príšerné,“ citoval neskôr Martin Amis sám seba. „Prečo je to také obľúbené?“ „Pretože,“ odpovedal mu Salman Rushdie „svet nemá vkus. To si nevedel?“
Rushdie časom zabudol na svoje zhnusenie, pretože o niekoľko rokov neskôr sám vystupoval v Curtisovom Denníku Bridget Jonesovej, kde na chvíľu stelesnil samého seba.
