Lekári sa experimentu podobnému tomu z amerického filmu Face Off však stále obávajú. Jedným z dôkazov je i výsledok stredajšieho stretnutia britského Kráľovského kolégia chirurgov, ktoré špecialistom odporúča, aby sa takýchto operácií zatiaľ zriekli.
Problémov s transplantáciou je hneď niekoľko. Predovšetkým v tejto chvíli nie je ešte jasné, ako sa nová tvár prispôsobí cudziemu telu. Riziko, že obranný systém príjemcu odlišné tkanivo odmietne, je podľa expertov stále pomerne veľké. Prípadné problémy by síce malo úspešne eliminovať celoživotné užívanie špeciálnych liekov, ktorých výskum v uplynulých mesiacoch pokročil výrazne vpred, nie sú však známe ich možné vedľajšie účinky. Proti hovorí i to, že tvár darcu si na inom človeku nezachová svoje pôvodné črty, čo popiera samotný zmysel zákroku.
Mnohí chirurgovia sú napriek tomu už dnes presvedčení, že by túto náročnú operáciu zvládli. „Veríme, že sme toho schopní,“ myslí si John Barker z amerického Louisville. Čosi podobné tvrdil pred rokom aj britský špecialista Peter Butler. Ako sa teda zdá, experti už vedia, ako na to.
Transplantácia tváre je v súčasnosti skôr o morálke a psychických dosahoch. „Psychologicky je obrovský rozdiel, či máte cudziu obličku, pečeň alebo tvár,“ vysvetľuje šéf charitatívnej organizácie Výmena tvárí James Patridge, ktorý, hoci má tiež ohňom zohavenú tvár, by tento zákrok nepodstúpil. Dokonca aj Butler dnes priznáva, že v záujme lepšieho výsledku je dobré počkať. Už minulý rok podľa neho otázka neznela Môžeme to urobiť? ale Máme to urobiť?
Odborníci predpokladajú, že transplantácia je krokom, ktorý môže do významnej miery ovplyvniť nielen ďalší život príjemcov, ale i rodín darcov. „Ako budú tieto rodiny reagovať, ak stretnú pacienta s tvárou niekoho zo svojich blízkych?“ pýtajú sa psychológovia.
Preto to vyzerá, že na tento druh operácie si ešte budeme musieť počkať. Myslí si to i plastický chirurg Michael Earley, ktorý je jedným z členov kráľovského kolégia: „Transplantácia tváre je jednou z najvzrušujúcejších možností, aké tu kedy boli. Ale máme ešte pred sebou veľa práce“.
MARIAN MAJER