Sv. Ján Almužník. FOTO – KATALÓG

Režisér Vladimír Bahna si vo filme Skrytý prameň (1973, podľa románu Ľuda Zúbeka) utvoril Pavlovu podobu, ktorá sa azda najväčšmi podobá na majstrovu plastiku svätého Jána Almužníka z farského Kostola sv. Jakuba v Levoči. Chápavý, dobrácky výraz, skromné gesto, patriarchálna brada, otvorené srdce vždy ochotné pomôcť tovarišom a učňom. V tomto kostole je aj slávny hlavný oltár sv. Jakuba. Plnokrvná mozaika Majstra Pavla je však väčšinou utváraná spisovateľskou predstavivosťou.

Majster Pavol z Levoče je jedným z mála sochárov slovenskej neskorej gotiky, ktorých meno poznáme a môžeme ho spojiť s konkrétnymi zachovanými dielami. Pavol pôsobil v Levoči pravdepodobne od začiatku 16. storočia a viedol aj početnú dielňu, ktorá dodala väčšinu krídlových oltárov nielen do Kostola sv. Jakuba v Levoči, ale aj do širokého okolia. A práve hlavný oltár je jediným písomne doloženým dielom Majstra Pavla.

Je to dielo jednoliatej výtvarnej koncepcie a jeho architektúra, plastická a maliarska výzdoba tvoria dokonalý výtvarný organizmus. Je vyrobený z lipového dreva a s výškou 18,62 m sa radí medzi najvyššie na svete. Najväčšia časť sochárskej výzdoby je iste dielom samotného Majstra Pavla – Mária s malým Ježiškom, sv. Jakub a sv. Ján Evanjelista v skrini, Posledná večera v predele. Azda najpôvabnejšou je jeho Mária zo skupiny Narodenie Krista, ktorá sa tiež nachádza v levočskom kostole. Snaha po charakterovej individualite, novom stvárnení postáv, ktorá sa už obracia k nastupujúcej renesancii – to utvára zmyslovú a súčasne krehkú krásu atmosféry Pavlových diel. Tieto diela na bratislavskú výstavu, pochopiteľne, neprídu, ale Pavlove gotické ruky sa jej dotknú. ĽUDO PETRÁNSKY