
Madona z Ruskinoviec. Okolo 1300. Slovenská národná galéria v Bratislave. FOTO – KATALÓG
Po dnešnom oficiálnom otvorení, určenom len pre pozvaných hostí, je od zajtra sprístupnená výstava Gotika, tretia časť – po baroku a umení 20. storočia – výpravného projektu Dejiny slovenského výtvarného umenia, pripravovaného Slovenskou národnou galériou. Výstava, ktorá je v Esterházyho paláci a Vodných kasárňach SNG, ako aj v bratislavskom Mestskom múzeu, potrvá do 21. marca. Hlavným kurátorom expozície a editorom rovnomennej reprezentačnej publikácie je DUŠAN BURAN.
S obdobím gotiky sa viaže vznik azda najcennejších diel našej umeleckej histórie. Prečo sa s ich komplexnejšími prezentáciami stretávame len zriedka?
„Jedným z dôvodov je, že vystavovanie gotických artefaktov je náročné, lebo sú chúlostivé na transport i klímu. Hoci sa traduje, že o kvalite nášho gotického umenia sa mohla verejnosť presvedčiť naposledy na pražskej expozícii v tridsiatych rokoch, akosi sa zabúda, že v roku 1977 usporiadala práve Národná galéria výstavu gotiky na Zvolenskom zámku.“
Dá sa táto výstava porovnať s dnešnou?
„Bola menšia ani nie tak počtom exponátov ako šírkou záberu. Chýbali tam mnohé významné veci, málo sa požičiavalo z cirkevného majetku.“
Kedy ste začali s prípravou výstavy?
„Asi od mája 2001, keď som prevzal túto úlohu po náhlom úmrtí kurátora Antona C. Glatza. Časová náročnosť sa týkala predovšetkým prípravy takmer deväťstostranovej publikácie s obrovským množstvom textu i obrazovej dokumentácie, na ktorej sa podieľalo okolo štyridsať domácich a zahraničných autorov.“
Účasť mimoslovenských autorov svedčí o medzinárodnom charaktere knihy. Týka sa to aj expozície?
„Áno, to bol základ mojej koncepcie, aby výstava i kniha získali stredoeurópsky rozmer.“
Koľko diel vystavujete?
„Je otázka, či sa za exponát považuje napríklad celý oltár, alebo všetky jeho krídla, súbor sôch, alebo každá zvlášť. Zhruba je tu však okolo tristo diel.“
Čo si na výstave ceníte najviac?
„Toho je veľa, ale určite sem patrí fakt, že sa nám podarilo zhromaždiť veci, ktoré ešte nikdy neboli vystavené spolu.“
Napríklad?
„Celok z kaplnky zo Spišského Štvrtka, kde k nedávno zreštaurovanej veľkej tabuli existuje kresba z polovice pätnásteho storočia a k tomu sme získali z Viedne obrovské pergamenové architektonické plány kaplnky. Alebo sú tu všetky tri obrovské štiavnické sochy, Madona bola v kostole a dve v múzeu, no doteraz nikto nevidel, ako vyzerajú vedľa seba, pričom ony patria do jedného oltára.“
Držali ste sa v koncepcii chronologickej alebo regionálnej línie?
„Udržať akúkoľvek líniu bolo veľmi ťažké, je to kompromis aj v rámci našich priestorov. Zvolil som skôr dynamickú koncepciu výstavy, kde návštevník má vždy v pozadí orientačne jednu alebo druhú líniu, ale všade sú drobné poznámky a exkurzy do iných oblastí, zdôrazňujúce kontexty celej gotickej tvorby.“
Pôvodné hanlivé označenie „gotika“ pre nové slohové hnutie vzniklo v 15. storočí v Taliansku (Ghiberti) ako prejav renesančného rozhorčenia nad cudzím, protiantickým importom barbarských Gótov, ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Tento názov o pôvode a zmysle gotiky sa v talianskej renesančnej teórii umenia všeobecne ujal (Vasari). Pomenovanie gotika zostalo aj po odstránení tohto nedorozumenia a prešlo do európskeho kultúrneho povedomia z francúzštiny (l‘art gothique). Rehabilitáciu gotiky ako progresívneho umeleckého smeru priniesol romantizmus v prvej polovici 19. storočia.
Kolískou gotiky bolo najvyspelejšie kráľovské územie Ile-de-France, ktoré zosyntetizovalo predchádzajúce podnety ranokresťanských oblastí a orientálnych krajín, ďalej niektoré princípy anglonormanských oblastí, Burgundska a Provensalska, prejavujúce sa už počas 11. a 12. storočia. Chór kláštorného kostola v St. Denis (1140–1143) a katedrála v Sens (pred rokom 1142) sú prvými stavbami, na ktorých sa prejavili nové štýlové prvky vo svojej komplexnosti. Charakteristickými znakmi gotickej architektúry sú lomený oblúk, rebrová klenba, oporný systém a vertikalita.
Gotika bola na Slovensku prevládajúcim umeleckým slohom v období rokov 1250–1550. (pet)