Hoci tento spisovateľ a publicista patril v prednovembrovej ére k popredným osobám českého undergroundu a stál na čele mnohých protirežimných demonštrácií, nedokázal zakryť isté vzrušenie.
Včera už žiaril spokojnosťou. „Atmosféra päťhodinového koncertu bola skvelá, od úvodného vystúpenia Jaroslava Hutku a Radima Hladíka až po záverečný blok skupiny Lucie.“
V bývalej továrenskej hale ČKD v Karlíne sa o ňu zaslúžili všetci účinkujúci – pesničkári Vlasta Třešňák a Ivan Hlas či kapely Kryštof, Ecstasy of St. Theresa a Garage.
„Myšlienka usporiadať koncert na protest proti rastúcemu vplyvu komunistickej strany v českej spoločnosti, ktorá vznikla pri debatách spolu s hudobníkom Davidom Kollerom, režisérom Vladimírom Michálkom či výtvarníkom Davidom Černým, mala medzi hudobníkmi veľký ohlas,“ hovorí Placák. „Viaceré skupiny sa do programu nezmestili. Možno sme mohli urobiť dva koncerty.“
Jeho slovám dáva za pravdu aj záujem publika. „Tie tri tisícky ľudí vedeli, na čo a pre čo tam prišli.“ Aj to je dôvod na uvažovanie o ďalších podobných akciách. „A nielen v Prahe, ale aj v iných mestách a na vidieku.“
Placák zdôrazňuje, že nejde o žiadnu politickú platformu, ich aktivity sú v občiansko-kultúrnej rovine. „Je to odkaz demokratickému spektru, že nemalá časť verejnosti si nepraje, aby sa o otázkach, ktoré sa týkajú charakteru a budúcnosti krajiny, rokovalo s nereformovanými komunistami. Na druhej strane je to aj odkaz komunistom, že kým bude mať ich strana stalinistický charakter, budú zaraďovaní medzi extrémistov.“
A ako porovnáva Petr Placák svoj pocit z koncertu s pocitmi z bývalých demonštrácií? „Je to úplne rovnaké, človek cíti, že s jeho názormi súhlasia aj tisícky iných. Samozrejme, dnes odpadajú obavy z politických represálií.“ Aj preto, aby sa tieto obavy už nikdy nevrátili, „sa s komunistami nehovorí“.
