Prvý zľava predseda KSČM Miroslav Grebeníček s predsedami ostatných českých parlamentných strán v diskusii o vstupe do únie v Českej televízii. FOTO – ČTK
Štrnásť rokov po revolúcii sa do haly niekdajšej ČKD v pražskom Karlíne schádza niekoľko tisícok prevažne mladých ľudí na charitatívny koncert S komunistami sa nehovorí. Vystúpenia známych skupín majú pomôcť petícii rovnakého mena, pod ktorú sa za pol roka podpísalo len osemtisíc ľudí.
Petícia vznikla medzi umelcami ako reakcia na ľahkosť, s akou sa ortodoxná KSČM etablovala vo verejnom a politickom živote. Podľa posledného prieskumu volebných preferencií agentúry TNS Factum by sa komunisti s 13,7 percenta stali druhou najsilnejšou stranou po ODS, ktorú by volilo 18,6 percenta. Vládna sociálna demokracia (ČSSD) by dostala len 9,6 percenta.
Komunistom to vohnalo novú krv do žíl a pritvrdilo ich už i tak agresívnu rétoriku. „Zmizol duch porazenectva, to je nenávratne preč,“ povedal podpredseda KSČM Miroslav Ransdorf Hospodárskym novinám. „KSČM si musí dať za cieľ voľby (v roku 2006) vyhrať.“
Nie je to nemožné. Česká spoločnosť si zatiaľ neuvedomuje dosah toho, kam sa s toleranciou ku komunizmu dostala. KSČM má svojho podpredsedu parlamentu, jej politici vstupujú do predstavenstiev veľkých podnikov a dozorných rád, vládnu v desiatkach obcí a dvoch veľkých mestách. Pravidelne ich pozývajú do politických diskusií aj v súkromných televíziách, čo by bolo pred piatimi rokmi takmer vylúčené.
Éra ich izolácie sa oficiálne skončila v máji tohto roku. Novopečený prezident Václav Klaus, ktorého zvolili aj vďaka hlasom komunistov, ich prizval na rokovania o postoji voči Európskej únii.
Od roku 1990 komunisti ignorujú výzvy, aby sa reformovali či zmenili aspoň názov strany. „Tí, ktorí čakajú, že zmeníme charakter KSČM, že sa zasadíme o jej takzvanú prijateľnosť, že zahodíme skúsenosti, znehodnotíme výsledky, … budú sklamaní,“ ubezpečil aj minulý týždeň v prejave na stretnutí okresných aparátnikov šéf strany Miroslav Grebeníček.
Komunistom prospelo aj to, že roky ležia stranou záujmu politológov i právnikov. Od revolúcie neexistuje hĺbková štúdia, ktorá by sa zaoberala ideami, cieľmi a mocenským potenciálom KSČM.
Na VI. zjazde v máji budúceho roku chce pritom strana rozpracovať taktiku, ktorá by im umožnila chopiť sa „demokratickým“ spôsobom moci. Už nejaký čas sa napríklad zameriavajú na mladých voličov. „Snažia sa získavať takzvané protestné hlasy, sociálne ohrozené skupiny,“ tvrdí šéf TNS Factum Jan Herzmann.
Českí komunisti sa pritom netaja zámerom postupne znárodniť hospodárstvo či likvidovať súkromné a cirkevné školstvo.
Autori petície S komunistami sa nehovorí nechávajú vypracovať právnu analýzu, na základe ktorej by mohli dať podnet na zákaz KSČM. Advokát Tomáš Sokol však tvrdí, že to podľa súčasnej legislatívy nie je možné. O obmedzovaní slobôd či deštrukcii demokratického zriadenia sa totiž v oficiálnych dokumentoch strany, rovnako ako pred rokom 1948, nič nepíše.
PRE SME – MARTIN ČAREK, Praha
