BRATISLAVA – Priemerný slovenský spotrebiteľ nakupuje v supermarketoch, všíma si najmä akciové tovary, ale zároveň si potrpí aj na značkové výrobky. Takéto zjednodušujúce závery možno urobiť z prieskumu spotrebiteľského správania a životného štýlu z dieľne reklamnej agentúry Publicis Knut, poradenskej firmy United Consultants a ekonomického think-tanku M.E.S.A. 10.
Prieskum slovenského spotrebiteľa upozorňuje aj na významný posun ku konzumnému správaniu. „Slováci sa majú čoraz lepšie a niektorí z nich si to začínajú aj uvedomovať. Už nenakupujú len to najnevyhnutnejšie, ale skôr podľa potrieb domácnosti, a často nakupujú aj zbytočnosti,“ prezentuje výsledky Marian Timoracký z United Cinsultants. Počet takých, ktorí občas kúpia aj zbytočnosť, sa za posledné štyri roky viac ako zdvojnásobil.
To, že slovenská spoločnosť smeruje ku konzumnejšiemu spôsobu života, je podľa odborníkov prirodzené. „Slováci sa správajú úplne predvídateľne a zapadajú do toho, čo sa od nich ako spotrebiteľov očakáva,“ myslí si sociológ Michal Vašečka.
Rast ekonomiky je podľa neho podmienený aj výdavkami domácností a utváraním umelých potrieb v spoločnosti. „V momente, keď ľudia prestanú myslieť na konzum, nemôže rásť ani ekonomika,“ uvažuje Vašečka.
Spoločnosť sa síce čoraz väčšmi orientuje na spotrebu, dôležitejšia ako kvantita začína byť aj kvalita. „Kým začiatkom 90. rokov bolo dôležité vôbec niečo vlastniť, teraz sa ľudia orientujú aj na kvalitu a značku,“ vysvetľuje sociológ.
Spotrebitelia však menia aj svoje životné hodnoty. „Dôležitejšie než výchova detí sú dnes peniaze. Cieľom je zarábať čo najviac, aby si ľudia mohli dovoliť kupovať aj drahé výrobky,“ upozorňuje Timoracký. Je to viditeľné najmä na skupine spotrebiteľov, ktorú výskum označuje výrazom „ambiciózna“. Tá je súčasne aj najpočetnejšou a stále rastie. V nej označilo zarábať čo najviac za prioritu vyše 70 percent. Tak isto je to najvýznamnejším cieľom aj pre väčšinu spotrebiteľov.
V takýchto spotrebiteľských stratégiách sa podľa sociológa prejavujú hodnoty spoločnosti ako celku. „Viditeľné je to v prieskumoch verejnej mienky, kde ľudia medzi vecami, ktoré ich trápia, pomenúvajú väčšinou materiálne veci, a nie spoločenské témy, ako je korupcia alebo stav demokracie,“ tvrdí Vašečka.
Na zmenené potreby spotrebiteľov, samozrejme, reaguje aj reklama. „Ľudia už nevyžadujú, aby bola reklama spoľahlivá a overená. Musí byť skôr vtipná, zrozumiteľná a šokujúca. Musí propagovať značku,“ poukazuje Marian Timoracký. Takou sa aj postupne stáva. „Reklama je taká, akí sme my, je spätá s kultúrnym prostredím a reaguje na všetky trendy,“ hovorí Martin Knut, reklamný konzultant agentúry Publicis Knut.
TEREZA COPLÁKOVÁ
