Gabriel Fischer. FOTO PRE SME – JUDITA ČERMÁKOVÁ
Po odvolaní Roberta Nemcsicsa sa Fischerovo meno spomínalo medzi možnými kandidátmi ANO na nového ministra hospodárstva. Napokon sa však ministrom stal predseda strany Pavol Rusko.
Na otázku, prečo navrhol za predsedu dozornej rady elektrární človeka, ktorý bol podľa všetkého agentom komunistickej tajnej služby, Rusko včera odpovedal: „Napíšte si, čo chcete.“ Fischer bol členom dozornej rady od roku 2002.
Košičan Fischer bol ešte za socializmu horúcim kandidátom na funkciu námestníka ministra hutníctva, v Košiciach je známou osobou. Kedysi šéfom košického magistrátu, pravou rukou primátora a dnes prezidenta Rudolfa Schustera. Bol aj v jeho Strane občianskeho porozumenia. V súčasnosti je kvestorom Technickej univerzity v Košiciach. Fischer tvrdí, že roky pracoval v energetike, a to je podľa neho dôvod, prečo ho chcel Pavol Rusko nominovať najprv za ministra hospodárstva a teraz ho dosadil za šéfa dozornej rady v elektrárňach. V obchodnom registri na internete figuruje vo Východoslovenskej investičnej spoločnosti. Na otázky SME odpovedá GABRIEL FISCHER.
Viete, ako ste sa dostali na zoznam?
„Zoznam vyšiel po revolúcii v čase, keď som robil riaditeľa v spoločnosti Storing, ktorá patrila pod VSŽ. Nevidel som ho, len som sa dozvedel, že je tam moje meno. Bol som šokovaný. Išiel som za vtedajším generálnym riaditeľom VSŽ pánom Berghauerom a seriózne som sa ho opýtal, či mám odstúpiť. On mi povedal: Daj hlasovať na pracovisku o dôvere. Dostal som všetky hlasy. Tým to bolo pre mňa uzavreté.“
Spolupracovali ste s ŠtB?
„Nikdy som žiadnu spoluprácu s ŠtB nepodpísal. Teraz už viem, ako sa mohlo moje meno v zozname ocitnúť. V úvode Cibulkovho zoznamu sa píše, že keď spravodajský dôstojník ŠtB uznal za vhodné uviesť meno človeka, s ktorým komunikuje, do zoznamu, mal na to právo. Vtedy som pochopil všetky súvislosti.“
Ocitli ste sa teda v zozname bez toho, aby ste o tom vedeli?
„Bolo to mimo môjho vedomia a svedomia.“
Chcete povedať, že ste so Štátnou bezpečnosťou nikdy nespolupracovali?
„To nie. Priznávam, že som s ŠtB spolupracoval.“
Ale nevedeli ste o tom?
„Pozrite sa. V rokoch 1983 až 1986 som bol vedúcim kancelárie primátora Košíc. Potom som bol šéfom kancelárie generálneho riaditeľa VSŽ, ktorým bol v tom čase Otto Tomašů. Všetky stranícke, vládne, zahraničné či diplomatické návštevy išli cezo mňa. Po každej z nich prišiel za mnou jeden a ten istý muž, ktorý sa predstavil menom Ivan, a opýtal sa, či sa udialo niečo mimoriadne. Ja som mu o návšteve referoval. To bolo všetko.“
Bolo to normálne?
„Bola to samozrejmosť. Vnímal som to ako súčasť obrany záujmov štátu. Aj dnes majú všetky vyspelé štáty svoju tajnú službu. Aj dnes majú ľudí, ktorí chodia a pýtajú sa. Keby sa zmenil režim, boli by aj oni v nejakých Cibulkových zoznamoch? Tiež po nich pôjdu novinári?“
Za socializmu, ste sa angažovali pri príprave a podpise zmluvy o partnerstve medzi Košicami a Wuppertalom. Vašou úlohou bolo údajne získavať informácie z prostredia SPD, dokonca ste vraj zamotaný do kauzy odpočúvanie na nemeckej pôde.
„Môžem pokojne odprisahať na zdravie svojich detí, že žiadne špeciálne úlohy sme od nikoho, teda ani od ŠtB, nedostali. S chuti som sa zasmial, keď som sa v roku 1998 dočítal, že vraj som kdesi v Nemecku montoval nejaké odpočúvacie zariadenia a že som vnikol do vrcholových štruktúr SPD s cieľom nabúrať celý systém Európskeho hospodárskeho spoločenstva.“
Košice boli prvým mestom bývalej ČSSR, ktoré nadviazalo partnerské kontakty s mestom v „kapitalistickej Európe“. Ako si vysvetľujete, že ministerstvo zahraničných vecí vtedy súhlasilo s takouto družbou?
„Jednoducho. Minister zahraničných vecí Bohuš Chňoupek a jeho partner pán Genscher sa dohodli, že dve mestá nadviažu družobné kontakty. V ČSSR vybrali Plzeň. S pozadia viem, že keď návrh prišiel na Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, Vasiľ Biľak skoro dostal infarkt. Ťukol na mapu a povedal: Budú to Košice.“
Nevadilo vám, že ako šéf kancelárie primátora budete zrejme musieť plniť aj úlohy pre ŠtB?
„Bol som vo Wuppertali oficiálne raz – v roku 1986. Vtedy vybuchol Černobyľ. Keď som sa vrátil, kontaktoval ma spomínaný Ivan a pýtal sa ma, čo tam bolo. Povedal som mu, že sme sa bavili len o Černobyli. Žiadne úlohy som nedostal. Dokonca som ani neprezradil, že jeden člen našej delegácie, tajomník mestského výboru strany, obdivoval Nemcov, čo všetko majú na rozdiel od nás v obchodoch. Keby som to urobil, letel by z funkcie, aj zo strany. Taká bola doba.“
Ľudia, ktorí cestovali v tom čase na Západ, boli väčšinou agenti alebo tajní spolupracovníci ŠtB.
„Jedna perlička. Tajomníkovi mestského výboru strany Palovi Kačmárovi ušiel syn v roku 1989 na Západ. Palo prišiel s plačom za mnou, aby som mu vyniesol papiere – rodný, krstný list, vysvedčenia, atď. Bolo 15. februára 1989. V tom čase som bol prezidentom Telovýchovnej jednoty VSŽ a s hokejistami sme išli do Kolína na Pohár majstrov európskych krajín. Riskoval som, zobral som dokumenty a dal som ich do vložky Peťa Bondru. Nechal som ich na recepcii, odkiaľ ich zobral Andreas Ziegler, šéf kancelárie primátora Wuppertalu. Na základe papierov mu vybavil prácu.“
Nebáli ste sa, že vás odhalia?
„Uvedomoval som si, že keď na to prídu, skončím v base, vylúčia ma zo strany, jednoducho skončím. Hneď po návrate z Kolína ma kontaktoval Ivan. Už o tom vedel. Dodnes neviem, odkiaľ sa o tom dozvedel.“
Napriek tomu sa vám nič nestalo?
„Netuším, ako je to možné. Myslím si, že ŠtB si to nechávala v talóne a v príhodnej chvíli by to na mňa vytiahla. Chceli ma pravdepodobne vydierať. V tom čase som bol horúcim kandidátom na funkciu námestníka ministra hutníctva. Zrejme čakali, ako to dopadne.“
Tvrdíte, že ste nevinný, že všetko išlo pomimo vás. Prečo ste po zverejnení zoznamov nevyužili možnosť lustrácie, ktorá by mohla potvrdiť vašu nevinu?
„Nevedel som tom. Prvýkrát to počujem od vás.“
Nahliadnete teraz do archívov ŠtB?
„Dám vám notársky overenú plnú moc, aby ste mohli do môjho spisu nahliadnuť.“
Rusko si volá svojich ľudí
Pavol Rusko si na ministerstvo hospodárstva priviedol viac nových ľudí, iných dosadil na významné úradnícke miesta pod svojou právomocou. Mnohí zo spomínaných s ním spolupracovali už pri jeho súkromných aktivitách.
Na ministerstvo prišli Viera Kudličková, Radovan Stretavský, František Vizváry, Conchita Spišiaková, Ján Mitaľ či Zuzana Bollová. Sú zaradení do dočasnej štátnej služby, pokým bude minister vo funkcii. „Všetci sú zaradení ako odborníci, plniaci úlohy pre člena vlády,“ povedala Dagmar Hlavatá z ministerstva.
Do kancelárie ministra prišiel aj Milan Cigáň, ktorý bol predtým na ministerstve zahraničných vecí. Riadi kanceláriu, kým sa neskončí konkurz na jej riaditeľa. Cigáň podľa informácií SME neprešiel bezpečnostnou previerkou NBÚ.
Hlavatá hovorí, že z ministerstva odišli iba poradcovia bývalého ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa. S ministrom odišli Zsolt Nyitrai, Jaroslav Živica a Henrich Herceg.
Rusko tiež dočasne poveril vedením vládnej agentúry SARIO Jána Bajánka, ktorý ho učil po anglicky. A šéfom dozornej rady Slovenských elektrární sa stal Gabriel Fischer, ktorý bol pôvodne jeho kandidátom na ministra hospodárstva.
Na názory na menovanie Gabriela Fischera za šéfa dozornej rady elektrární sme sa opýtali aj koaličných partnerov. Minister vnútra a podpredseda KDH Vladimír Palko povedal, že nerád komentuje niečo, čo nie je v jeho kompetencii. „Zdá sa, že čas niektorých osôb z minulosti ešte neprešiel, ale raz prejde.“
Roman Vavrík z SDKÚ hovorí, že prípad nepozná. „My sme ho tam nedali, ja v tom prsty nemám.“
Podľa predsedu SMK Bélu Bugára by mal byť Pavol Rusko opatrnejší: „Zdá sa, že v poslednom čase robí plošné výmeny a nie je dobré, ak to vzbudzuje pozornosť novinárov aj politikov.“ (hr, mož)
Kto je kto
VIERA KUDLIČKOVÁ – spoločníčka vydavateľstva Edícia Markíza, dlhoročná Ruskova asistentka za pôsobenia v televízii Markíza, i počas politickej kariéry. Do Markízy prišla ako pisárka.
RADOVAN STRETAVSKÝ – člen ANO, v dozornej rade TV Tip, predseda predstavenstva internetovej firmy www.markíza.sk. V spoločnosti Pegas 1 Slovensko vystriedal Ruska minulý rok na poste spoločníka a konateľa.
FRANTIŠEK VIZVÁRY – nahradil Ruska na viacerých postoch – v spoločnosti MEDIAPRO 2000, kde bol Rusko majiteľom aj konateľom, v spoločnosti ARJ ako člen predstavenstva, v Markíza Slovakia ako jeden z troch konateľov a v STS ako jeden z dvoch konateľov. Vizváry je podľa Cibulkových zoznamov bývalým dôverníkom ŠtB. V rozhovore pre SME to označil za hlúposť. Výsledok jeho lustrácie z roku 1990 znel – evidovaný ako kandidát tajnej spolupráce. „Keďže môj otec mal podľa vtedajšej terminológie styk s ‘kapitalistickým zahraničím a valutovými cudzincami‘, ocitol som sa v zozname ŠtB bez môjho vedomia ako kandidát na spoluprácu. Mám však súdne rozhodnutie, ktoré je v môj prospech,“ hovorí.
JÁN BAJÁNEK – Ruskov učiteľ angličtiny. Dočasne vedie štátnu agentúru SARIO. Vyšetrovatelia ho nedávno obvinili zo sprenevery. Bajánek je podľa informácií SME bývalým agentom a tajným spolupracovníkom ŠtB, je aj v Cibulkových zoznamoch.
(hr, mož)
