Nová kategorizácia liekov platí od 15. novembra. Oproti predchádzajúcim prináša niektoré zásadné zmeny. Pacienti budú doplácať aj za lieky, ktoré boli doteraz bez doplatku alebo za pomerne nízky doplatok. Hovorili sme s členom kategorizačnej komisie, poradcom ministra pre liekovú politiku MUDr. PETROM FINĎOM.
Podľa akých zásad bola robená nová kategorizácia?
„Po prvé, v liekových skupinách, v ktorých jestvuje niekoľko porovnateľných liekov, sme stanovovali tzv. referenčné úhrady. V praxi to znamená, že sme určili ‘reprezentanta‘ príslušnej liekovej skupiny a koľko zaplatia poisťovne za dennú liečbu. Týmto sa dosiahlo, že pacienti za lacnejšie lieky doplácajú menej a za drahšie viac. Druhým kritériom je, či ide o lieky akútnej spotreby alebo dlhodobej spotreby. Pri liekoch, ktoré sa užívajú iba počas akútnej choroby, je doplatok pacienta vyšší, ako pri liekoch, ktoré sa užívajú nepretržite niekoľko mesiacov či rokov. Po tretie, pri liekoch pre osobitné skupiny pacientov, akými sú dialyzovaní pacienti, srdciari a onkologicky chorí sme zväčša postupovali tak, aby ich liečba finančne čo najmenej zaťažovala. A po štvrté, zvýraznili sme spoluúčasť pacientov na úhrade tých liekov, ktoré nemajú jednoznačne preukázaný liečebný efekt, ale sú v praxi rozšírené a ich vylúčenie z úhrady neschválili zástupcovia odborných spoločností.“
V čom sú najväčšie zmeny?
„Doterajší systém vychádzal z referenčného spôsobu úhrad a používal podobné postupy. Do rúk sme však oproti minulosti dostali nový nástroj tzv. fixný doplatok pacienta. V praxi to znamená, že ak firma nahlási do príslušného kola kategorizácie určitú cenu lieku a po jej vstúpení do platnosti cenu zmení smerom nahor, jej liek sa vylúči zo zoznamu uhrádzaných liekov. Pri znížení ceny sa rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou rozdelí tak, že pomer medzi úhradou poisťovňou a pacientom sa nezmení. Napríklad ak liek stojí 100 korún, 50 korún (polovicu) hradí poisťovňa a 50 korún pacient. Ak firma zníži cenu na 80 korún, poisťovňa uhradí 40 korún (zase polovicu) a pacient tiež doplatí 40 korún.“
Prečo tak zdraželi niektoré antibiotiká?
„Rozhodujúci podiel antibiotík užívajú pacienti s akútnymi zápalovými chorobami horných dýchacích ciest. Väčšinu akútnych respiračných infekcií však nespôsobujú baktérie, ale vírusy, na ktoré antibiotiká neúčinkujú. Preto sme pri pevných formách antibiotík stanovili spoluúčasť pacienta 20 percent a pri tekutých (detských) liekových formách 10 percent. Základné antibiotiká majú plnú úhradu alebo iba minimálne doplatky.“
Ministrova filozofia je, aby ťažko a chronicky chorí neplatili nič, alebo len minimum. Ale po kategorizácii išli výrazne hore aj lieky pre onkologicky chorých. Ako je to možné?
„Nie som si vedomý, že by pacienti s nádorovými chorobami nemali dostupné cytostatiká bez spoluúčasti, resp. s minimálnou spoluúčasťou. Tu tiež treba rozlišovať, či ide o lieky s účinkom, ktorý sa dá hodnotiť ako potenciálne zachraňujúci život, alebo o lieky na paliatívnu terapiu, teda takú formu liečby, ktorá si nekladie za cieľ pacienta vyliečiť, často ani nepredlžuje život, iba zvyšuje jeho kvalitu. Napríklad liečba mužov so zhubným nádorom prostaty stojí zdravotné poisťovne okolo 600 korún na deň, pričom alternatívnou liečbou je kastrácia. Karcinóm prostaty majú pritom v drvivej väčšine muži nad 65 rokov.“
Ministerstvo chce nahradiť niektoré originály generikami alebo lacnejšími liekmi. Naozaj nie je v ich účinku nijaký kvalitatívny rozdiel?
„Pri tvrdeniach o kvalite liekov by sme mali vychádzať z ustanovení zákona o lieku a z registračnej dokumentácie. Ak Štátny ústav pre kontrolu liekov nejaký liek zaregistruje, znamená to, že je účinný a bezpečný. Ak je k tomu ešte aj lacnejší, prečo by sa nemal uprednostniť? Aj vo viacerých štátoch s vysokonákladovým zdravotníctvom sa trh výrazne presúva ku generikám. Spôsobuje to aj ‘kríza nových molekúl‘. V nasledujúcich rokoch stratí patentovú ochranu väčšina molekúl, ktoré tvorili rozhodujúce zisky originálnych firiem a nahradia ich generické výrobky viacerých firiem. Toto bude viesť k stupňovaniu obranných reakcií originálnych firiem, čomu sa netreba čudovať.“
Prečo potom podľa vás lekári predpisujú originály, keď musia vedieť, že rozdiel v účinku je zanedbateľný?
„Je to vecou zvyku, ako aj dôsledok intenzívnej marketingovej činnosti originálnych firiem. Okrem toho mnohé firmy (a nie iba originálne) používajú motivačné nástroje, ktorým odolá iba najväčší charakter.“
Ako je to s vitamínmi? Pre niektorých chorých sú nevyhnutné, treba ich na prevenciu, prečo by ich nemala poisťovňa uhrádzať?
„Je zásadný rozdiel, či sa vitamín používa ako náhrada za nedostatok vitamínu v tele – napríklad pri liečbe umelou obličkou sa stráca vitamín C, ktorý sa musí nahradiť – alebo ako podporná liečba – napríklad vitamíny skupiny B pri chorobách nervového systému – alebo preto, lebo majú dobrú reklamu. Pravá avitaminóza sa vyskytuje veľmi zriedkavo. “
