BRATISLAVA – Sporný vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa poslanci pred druhým čítaním snažia zmeniť. Ústavnoprávny výbor odporučil prijať kľúčový pozmeňujúci návrh – človek, ktorého niekto udal, by nemal dokazovať svoju nevinu.
Ministerstvo, podobne ako viackrát šéf Smeru Robert Fico, navrhovalo, aby preverovaní pred súdom museli dokázať, že majetok, ktorý majú, nadobudli legálne. Poslanci nesúhlasia, hovoria o rozpore s platnými zákonmi.
Pozmeňujúci návrh predložil zástupca SMK Gábor Gál, ktorý ako jediný nakoniec ani nehlasoval za prijatie zákona ako celku. „To už predbiehate, uvidíme, v akej podobe sa zákon dostane do druhého čítania,“ odpovedal na otázku, či sa rovnako zachová aj v pléne.
Minister Daniel Lipšic nechcel Gálov postoj komentovať. „Skôr si myslím, že to bolo spôsobené určitým nedorozumením pri prezentácii niektorých iných zákonov, ale to sme si vysvetlili,“ povedal. Ocenil, že vo výbore pre ľudské práva hlasovali za zákon aj poslanci SMK.
Gál naznačil, že v strane nie je jediný, kto s návrhom nesúhlasí. „Sú tam takí, ktorí zákon podporujú a takí, ktorí majú ešte väčšie výhrady ako ja.“
Lipšic považuje sporné ustanovenie zákona za kľúčové. „Považujem toto vypustenie za nešťastné a budem sa snažiť, aby v tejto časti zostal návrh zákona v pôvodnom znení.“ Zorganizoval stretnutie poslancov z koaličných i časti opozičných klubov, kde chce nájsť riešenie.
„Všeobecne máme k návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku kladný vzťah, myslíme si, že je potrebný,“ hovorí poslanec opozičného Smeru Róbert Madej. Vypustenie spomenutého paragrafu by podľa neho mohlo znížiť efektívnosť zákona. Návrh vo výbore podporil, keď sa našla dohoda, aký veľký majetok môže byť preverovaný.
Vládny návrh počítal s 200-násobkom minimálnej mzdy, Smer presadzoval 1000-násobok. Výbor i predkladatelia sa dohodli na 600-násobku.
Ako preukázať pôvod majetku podľa Lipšica
Návrh na skúmanie pôvodu majetku u konkrétnej osoby by mohla podať akákoľvek právnická a fyzická osoba, ktorá má podozrenie, že niekoho majetok nezodpovedá jeho zákonným príjmom. Podnet by preverila polícia. Ak by ho považovala za opodstatnený, presunula by ho na prokuratúru.
Prokurátor sa pred súdom pokúsi dokázať, že sporný majetok pochádza z nelegálnych príjmov. Časť dôkazového bremena sa však presunie na preverovanú osobu, ktorá musí dokázať opak.
Ak súd uzná oprávnenosť podania, rozhodne o zložení peňažnej zábezpeky. Môže ísť o polovicu až celú hodnotu nelegálneho majetku. Obvinený by ju zložil na účet štátu a po piatich rokoch by prepadla. Výnimkou by bolo nájdenie nových dôkazov, ktoré by v tejto lehote viedli k obnoveniu konania.
Podľa vládneho návrhu by sa preukazoval prírastok majetku za určité obdobie, ak presahuje prírastok, ktorý človek či firma mohli dosiahnuť z preukázateľných príjmov o istú sumu. Po dohode výboru by išlo asi o 3,6 milióna korún. (rp)
