Božie muky, kríže, Panny Márie roztrúsené po rôznych kútoch Slovenska... Chránené košatou lipou, ktorá rokmi zmohutnela, alebo pod ochranou skalísk a brál. Stáli pri rázcestiach chodníkov, aby si človek dal pauzu, oddýchol si, prípadne sa pomodlil a posilnil prameňom čerstvej vody zo studničky. Takto dávno naši predkovia kultivovali krajinu, v ktorej žili. Pamiatky na bohabojnosť a kresťanskú tradíciu podtatranského ľudu. Hodnoty krížov, sošiek anjelov a svätých mali hneď po novembri '89 cenu tvrdej valuty zo Západu. Zlodeji išli po istote. Ako prvé ich začali vyvážať a premieňať na zisk.
Smutný je pohľad na prázdny výklenok po vzácnej soške, ktorá stáročia skrášľovala život nám všetkým. Šikovnosťou rúk našich predkov sme boli schopní obstáť aj v tvrdej konkurencii svetového trhu! Ako miznú sošky a rôzne starožitnosti, tak sa celkom legálne a bez hanby ťaží a vyváža aj bohatstvo našich lesov. Tiež práca našich predkov. My teraz tento hotový produkt chceme len kruto vyťať, naložiť na kamión a vyviezť za hranice. Siať sme nesiali, ale o to s väčšou chuťou žneme a speňažujeme. Bohužiaľ, len spolovice. Nemáme trpezlivosť drevo spracovať doma, vysušiť a urobiť z neho niečo pekné a až potom to so ziskom predať.

Stromy, ktoré vyrástli doma, si zaslúžia byť spracované práve tu. Ako sa asi tak môžu cítiť, keď ich nahé, na seba naváľané vyvážame do cudziny? Ešteže sa Tatry s Kriváňom a Gerlachom nedajú naložiť na vlak. Podunajská nížina by sa pekne rozrástla spolu s maďarskou koalíciou!

Žulové kopce Tatier sú našou jedinou stabilnou prirodzenou autoritou. Východiskom z toho, čo som tu načrtol, je chodiť do Tatier, tam naberať silu a hrdosť, chrániť naše lesy a postupne začať reštaurovať všetky tie roztrúsené kríže. Slovensko si vybralo za patrónku Pannu Máriu. Ako môže orodovať za nás u Krista s odtrhnutou hlavou? Inak, to nás tiež charakterizuje, že chceme do neba sprostredkovane, nech sa tam za nás niekto prihovorí. Na rázcestí medzi Mariankou a Borinkou je kríž, tentoraz s odtrhnutou hlavou Krista. Nebudem spokojný dovtedy, kým mu tú hlavu nevrátim. Až potom budem mať pocit, že po mne niečo zostane a že som sa v tomto kraji etabloval ako potomok našich predkov. O trošku menej sa budú obracať v hroboch. Doprajme im pokoj.
Váš stĺpček