FOTO – ARCHÍV SME
BRATISLAVA – Parlament v minulých dňoch prijal rad zákonov, ktorými sa zásadne mení systém sociálnej pomoci. Ak zákony nadobudnú účinnosť, sociálne odkázaných v januári budúceho roka čakajú viaceré novinky. „Pracovať sa oplatí,“ znie najčastejšie zdôvodnenie zákonov z úst ministra práce Ľudovíta Kaníka. Nezamestnaných od budúceho roka čakajú ťažké chvíle.
Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi sa úplne mení systém sociálnych dávok. Ten terajší sa ministerstvo práce a sociálnych vecí podujalo zmeniť, lebo u nás „dlhodobo pretrváva vysoká miera závislosti obyvateľov od dávky sociálnej pomoci“. „Súčasný zákon dovoľuje systém využívať bez časového obmedzenia a dávky nie sú priamo úmerné aktivite,“ vysvetľuje Peter Húska z ministerstva.
Zo zákona vyplýva, že pri posudzovaní hmotnej núdze občana sa už nebude prihliadať na to, ako sa do nej dostal, ale len na to, či žije sám, alebo koľko detí má. Ľudovít Kaník si od uplatňovania zákona sľubuje ďalšie zníženie nezamestnanosti. Zákonom sa totiž zavádzajú rôzne „motivačné“ príspevky, ktorými si ľudia svoju finančnú situáciu môžu vylepšiť, avšak len ak sa napríklad budú vzdelávať alebo pracovať pre obec či charitu.
Zákonom o prídavku na dieťa sa tzv. detský prídavok zvyšuje z dnešných 270 korún na 500 korún. Zároveň sa ním však ruší príspevok k prídavku, ktorý štát poskytuje príjmovo slabším rodinám. Ministerstvo zrušenie príspevku odôvodňuje aj tým, že „jeho vyplácanie nemá veľký motivačný účinok“, lebo ľudí nepodnecuje „zabezpečiť rodinu“ zárobkom. K opaku má prispieť daňový bonus, ktorý sa zavádza zákonom o dani z príjmov. Zamestnaný rodič si bude môcť priamo z dane odpočítať 4800 korún ročne na každé ním vyživované dieťa. „Pracovať sa oplatí,“ zdôrazňuje ministerstvo.
Opozícia zákony nepodporila. Anton Blajsko z HZDS Kaníkovi vytkol, že občanov v hmotnej núdzi vníma ako zodpovedných za ich stav a chudobu a tú zákonom o pomoci v hmotnej núdzi len prehĺbi.
Šéf sociálneho výboru Vojtech Tkáč (ĽÚ) zas povedal, že zvýšenie detského prídavku „vôbec nerieši zvýšené náklady rodín s deťmi za ostatné roky vrátane reštrikcií, a nekompenzuje ani zvýšené náklady, ktoré budú na budúci rok“.
Nezamestnaných majú k aktivite podnietiť aj iné opatrenia. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že kto zostane bez práce na budúci rok, dostane oveľa nižšiu podporu a bude ju dostávať kratšie. Navyše, parlament v najbližšom čase prerokuje návrh zákona o službách zamestnanosti, ktorý pasívnych nezamestnaných prinúti chodiť na úrad práce ešte častejšie ako dnes (každých 14 dní) – raz za týždeň.
„Musím iba nadávať, keď mi v televízii povedia, ako znižujú podporu pre nezamestnaných, aby ich to prinútilo hľadať si prácu. Nech povedia, kde ju hľadať, nech ľuďom na úrade práce poradia, nie ich iba evidujú. Stále pozerám inzeráty, telefonujem po celom regióne, ale zamestnávatelia chcú iba zdierať, chcú, aby sme pracovali aj soboty a nedele, a za štyri tisícky,“ hovorí 48-ročná robotníčka Emília Henková z Ilavy. O prácu prišla pred mesiacom.
Prídavok na dieťasociálna dávka, ktorou štát oprávnenej osobe prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťaAko je to dnes
* Prídavok na dieťa sa poskytuje na každé dieťa bez ohľadu na príjem rodiny a vek dieťaťa. Výška prídavku je 270 korún mesačne.
* Rodiny, ktorých príjem nie je vyšší ako 2,2-násobku súčtu životného minima ich členov, majú nárok na tzv. príspevok k prídavku na dieťa.
* Okrem toho si rodič môže na dieťa odpočítať mesačne v priemere 195 korún zo základu dane.
* Zásadnou podmienkou na poskytnutie prídavku, ako aj príspevku k prídavku je, aby si každé nezaopatrené dieťa plnilo školskú dochádzku, to znamená nemať 15 a viac neospravedlnených hodín mesačne. V opačnom prípade ich okresný úrad alebo Sociálna poisťovňa poukážu inej oprávnenej osobe alebo obci, kde má dieťa trvalý pobyt, ktorá rozhodne o ich využití v prospech dieťaťa.
Výška príspevku k prídavku na dieťa
príjem spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúci 1,37-násobku súčtu súm na ne pripadajúcich
vek dieťaťa výška príspevku
do 6 rokov 410 Sk
od 6 do 15 rokov 560 Sk
od 15 rokov 620 Sk
príjem spoločne posudzovaných osôb prevyšujúci 1,37-násobku a neprevyšujúci 2,2-násobku súčtu súm na ne pripadajúcich
vek dieťaťa výška príspevku
do 6 rokov 210 Sk
od 6 do 15 rokov 320 Sk
od 15 rokov 350 Sk
Ako to bude
Príspevok k prídavku na dieťa zákon už nepozná, namiesto neho však zavádza „dvojzložkový“ prídavok na dieťa.
Prídavok na dieťa
* Prídavok na dieťa bude vo výške 500 korún.
* Prídavok bude poskytovaný na každé nezaopatrené dieťa (u študenta až do jeho 25 rokov) alebo dieťa trvalo zdravotne postihnuté.
* Nárok na prídavok si bude môcť uplatniť jeden z rodičov, respektíve osôb, s ktorou dieťa žije v domácnosti a ktorá si voči dieťaťu plní vyživovaciu povinnosť.
* Nárok si uplatní písomnou žiadosťou na novovzniknutom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Do 31. marca 2004 prídavky budú vyplácať aj zamestnávatelia s vyše 20 zamestnancami.
* Prídavok na dieťa bude aj naďalej podmienený jeho pravidelnou školskou dochádzkou a riadnou starostlivosťou rodiča o toto dieťa.
Daňový bonus
* Daňový bonus bude vo výške 4800 korún ročne (400 korún mesačne) – na každé daňovníkom vyživované dieťa.
* Na bonus majú podľa zákona nárok tí, čo v zdaňovacom období zarobili aspoň 6-násobok minimálnej mzdy. Tá od 1. októbra predstavuje 6080 korún. (6 krát 6080 korún = 36480 korún).
* Ľudia zarábajúci vo výške minimálnej mzdy tak musia odpracovať aspoň 6 mesiacov, tým s 2-násobkom minimálnej mzdy stačia 3 mesiace.
* Daňový bonus si bude môcť uplatniť jeden z rodičov, respektíve osôb, s ktorou dieťa žije v domácnosti a ktorá si voči dieťaťu plní vyživovaciu povinnosť. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu.
* Zamestnanec si daňový bonus uplatní u svojho zamestnávateľa – v rámci tzv. daňového plnenia. Inými slovami, bonus sa bude započítavať každý mesiac a vyúčtuje sa v daňovom priznaní.
Porovnanie terajšieho a nového systému podpory rodinám s deťmi
terajší systém nový systém
priemerný prídavok + priemerný príspevok k prídavku 567 Sk prídavok 500 Sk
priemerný zisk z odpočítateľnej položky na dieťa 195 Sk daňový bonus 400 Sk
spolu 762 Sk 900 Sk
PREČO SA MÁ OPLATIŤ PRACOVAŤ
1. Nezamestnaný na budúci rok dostane podporu iba 20 percent svojej hrubej mzdy a v roku 2005 iba 35 percent. Doteraz mali nezamestnaní nárok počas prvých troch mesiacov na podporu vo výške 50 percent a ďalšie mesiace 45 percent zo svojej hrubej mzdy. Podpora však nemohla byť vyššia ako 1,5-násobok životného minima, tento rok teda najviac 6320 korún. Nezamestnaní, ktorí sa prihlásia na úrad práce ešte tento rok, budú posúdení podľa starého zákona, dostanú teda vyššiu podporu.
2. Nárok na podporu sa pre všetkých skráti na pol roka, kto si nenájde prácu, bude odkázaný na sociálne dávky. Ako uvádzame v prílohe, tie budú vyššie pre toho, kto sa aktívne usiluje zamestnať sa, pracuje dobrovoľne pre charitu alebo mimovládne organizácie, alebo pre obec, alebo sa vzdeláva.
3. Za nezamestnaných už štát nebude platiť odvody na dôchodkové poistenie, obdobie bez práce sa im teda nezaráta do doby zamestnania a dostanú nižší dôchodok.
4. Prídavky na dieťa síce dostanú rodičia na každé dieťa, no daňový bonus k nim iba tí, ktorí pracujú a platia dane.
5. V parlamente je zákon, ktorý navyše prinúti dlhodobo nezamestnaných pasívnych ľudí chodiť na úrady práce každý týždeň. Raz za mesiac prídu tí, ktorí budú navštevovať kurzy, pracovať alebo si hľadať prácu.
6. Zákon o službách zamestnanosti má pomôcť zvýšiť zamestnanosť. Priznáva nezamestnaným nárok na viaceré príspevky (na cestovanie a presťahovanie za prácou, na vzdelávanie, na podnikanie atď.).
AKO JE TO S NEZAMESTNANOSŤOU
1. polrok 2003 nezamestnaní podľa veku
15 – 24 rokov 26,0 %
25 – 34 rokov 23,7 %
35 – 49 rokov 34,3 %
50 – 54 rokov 11,1 %
55 – 59 rokov 4,8 %
60 a viac 0,1 %
celkovo 465 798 osôb
1. polrok 2003 zamestnaní podľa veku
15 – 24 rokov 11,6 %
25 – 34 rokov 26,8 %
35 – 49 rokov 44,8 %
50 – 54 rokov 11,3 %
55 – 59 rokov 4,6 %
60 a viac 1 %
celkovo 2 150 500 osôb
Oproti prvému polroku 2002 stúpol počet zamestnaných v prvom polroku tohto roka o 41-tisíc osôb. Ľuďom sa podarilo zamestnať sa najmä vo verejnoprospešných prácach (8484 osôb), potom začali podnikať (4000), alebo sa úrady práce dohodli so zamestnávateľmi na utvorení pracovných miest (3939). O 60,4-tisíca narástol počet zamestnaných v súkromnom sektore, vo verejnom sektore klesol o 37,4-tisíca.
