Stabilnejšie ekonomické prostredie, nižšia inflácia, rýchlejší rast, ale zároveň aj strata nezávislej menovej politiky a riziko jednorazového zvýšenia cien po zavedení eura. To sú vyhliadky Slovenska spojené s kapitolou Hospodárska a menová únia, ktorá určuje podmienky na plnoprávne členstvo v eurozóne. Vstupom do Európskej únie sa krajina automaticky zaviazala, že prijme spoločnú menu a slovenskí občania vymenia koruny za euro.
„Vstupom do únie sa už vlastne stávame členmi eurozóny s tzv. výnimkou. To znamená, že na nás budú platiť rovnaké podmienky ako na krajiny, ktoré už prijali euro, ale ak ich nebudeme plniť, nebudeme ešte sankcionovaní,“ hovorí Juraj Renčko, vedúci kapitoly a poradca ministra financií. Otázku, kedy spoločnú menu prijať, si Slovensko zodpovie samo.
Kapitola Hospodárska a menová únia rieši podmienky členstva v eurozóne. Pred vstupom do únie Slovensko podľa Renčka muselo urobiť niekoľko zmien. Išlo najmä o posilnenie nezávislosti Národnej banky a zamedzenie tzv. privilegovaného prístupu štátu k finančným zdrojom. Okrem toho musel vzniknúť mechanizmus evidencie príjmov a výdavkov štátneho a verejného sektora a krajina si tak „nacvičila“ vykazovacie povinnosti, ktoré bude mať po vstupe. Brusel musí po vstupe dostať tzv. Konvergenčný program, ktorý podá ucelenú predstavu o reformách, kľúčových na plnenie maastrichtských kritérií.
Po vstupe už Slovensko bude musieť plniť podmienky Paktu stability a rastu, ale zatiaľ bez hrozby trestu. „Ak sa touto cestou podarí vniesť vyššiu disciplinovanosť do verejných financií, tak to ľudia pocítia v stabilnejšom ekonomickom prostredí, v nižšej inflácii, v rýchlejšom raste, čo môže mať významný vplyv na ekonomické parametre Slovenska,“ hovorí Renčko o možnom dosahu na obyvateľstvo. Za prínos považuje, že pod vonkajším tlakom, ktorý členstvo v únii a eurozóne predstavuje, budeme nútení zmeniť systém riadenia verejných financií a vniesť do neho poriadok.
Negatívom je skutočnosť, že rovnako ako ostatné pristupujúce krajiny, Slovensko sa zaviazalo k určitému typu hospodárskej politiky a inú alternatívu už nemá. Rozhodovať môže len o tom, kedy sa tak stane.
Renčko sám o termíne prijatia eura hovoriť nechce. Podstatnejšie je podľa neho plniť maastrichtské kritériá, predovšetkým deficit verejných financií, ktorý nesmie prekročiť 3 percentá HDP. „Podmienkou na udržanie deficitu sú štrukturálne reformy. Ak sa podarí spraviť reformy, môžeme do eurozóny bez problémov vstúpiť. V opačnom prípade by sme sa s tým nemali ponáhľať.“
Skúsenosti z niektorých krajín eurozóny hovoria, že bezprostredne po prijatí eura došlo k jednorazovému nárastu cien, pretože obchodníci pôvodné ceny zaokrúhlili nahor. Renčko dôvod na dramatický nárast cien nevidí.
Menová únia
Prínosy
* plnením maastrichtských kritérií sa zníži inflácia, úrokové sadzby a stabilizujú sa verejné financie,
* zvýši sa prílev zahraničných investícií a s tým súvisí rozvoj podnikania,
* vyššia cenová transparentnosť.
Riziká
* dosiahnutie 3-percentného deficitu štátneho rozpočtu bude vyžadovať razantné reformy,
* strata nezávislej menovej politiky,
* riziko jednorazového zvýšenia cien pri zavedení eura.
(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ)
Maastrichtské kritériá
Členstvo v Hospodárskej a menovej únii je podmienené plnením tzv. maastrichtských kritérií: verejný dlh, verejný deficit, cenová stabilita, dlhodobé úrokové sadzby a stabilita kurzu meny a účasti na kurzovom mechanizme (Európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II).
* verejný dlh – 60 percent HDP
Verejný dlh by mal byť nižší ako 60 percent hrubého domáceho produktu, prípadne musí klesať dostatočným tempom. V roku 2001 predstavoval celkový hrubý verejný dlh 426 mld Sk, čo je 44,1 percenta HDP.
* deficit verejného rozpočtu – 3 percentá HDP
Verejný rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3 percentá hrubého domáceho produktu. Národná banka Slovenska predpokladá postupné znižovanie fiškálneho deficitu tak, aby v roku 2006 Slovensko spĺňalo toto kritérium.
* inflácia – maximálne o 1,5 percenta vyššia ako je priemer v troch krajinách menovej únie s najnižšou infláciou
Splnenie tohto ambiciózneho cieľa závisí od vývoja regulovaných cien, cien potravín, pohonných látok, vývoja spotrebných daní a iných položiek.
* úrokové sadzby – maximálne o 2 percentá vyššie ako sú úroky z desaťročných dlhopisov v troch krajinách únie s najnižšou mierou inflácie
Úroková miera na dlhodobé desaťročné vládne cenné papiere nesmie presahovať priemernú úrokovú mieru existujúcu v troch štátoch únie s najnižšou mierou inflácie o viac ako 2 %. Dnes dosahuje priemerná úroková miera v krajinách s najnižšou infláciou 4,074 percenta. Ministerstvo financií umiestnilo posledné vládne dlhopisy s desaťročnou splatnosťou v januári 2003 pri priemernom akceptovanom výnose 4,88 percenta. (r)
VÝHRADY KOMISIE
Monitorovacia správa Európskej komisie nás upozornila na niekoľko nedostatkov, tzv. oranžových bodov aj v kapitole dane. Slovensko musí podľa Bruselu urýchliť zosúlaďovanie legislatívy týkajúcej sa DPH a spotrebných daní. Daňový úrad je podľa komisie celkovo slabý a trpí nedostatkom personálu, treba ho zmodernizovať a zvýšiť jeho efektívnosť.
Podľa generálneho riaditeľa daňovej a colnej sekcie na ministerstve financií Branislava Ďurajku sú všetky pripomienky komisie označené ako menej závažné a neohrozujú náš vstup. (mim)
Euro má zlú povesť aj v eurozóne
Spoločná európska mena si u mnohých obyvateľov, ale aj politikov eurozóny nezískala sympatie. Naposledy euro kritizoval taliansky minister Giulio Tremonti – v súčasnosti hlava skupiny európskych ministrov financií. Rast cien po štarte eura označil v talianskej televízii za „hrozný“. Pripomenul, že pri zavádzaní eura sa myslelo, že zníži infláciu. „No stal sa opak.“
Tremonti, podobne ako mnoho iných obyvateľov 12 štátov eurozóny, verí, že za zvýšenie cien v obchodoch môže nástup eura. Podľa prieskumu z marca tohto roka je každý šiesty občan zóny presvedčený, že prechod na jednotnú menu znamenal zaokrúhľovanie cien nahor. Len dve percentá tvrdili, že sa zaokrúhľovalo nadol.
Boj eura s nedôverou ľudí je zrejme ešte ťažší než boj o dôveru biznismenov na finančných trhoch. Prestížnu súťaž s americkým dolárom zatiaľ s prehľadom vyhráva, no sympatie Európanov stráca. Podľa prieskumu Eurobarometra počet obyvateľov, ktorí si myslia, že euro bol dobrý krok, klesol pod 50 percent. V marci 2002 hodnotilo jeho zavedenie kladne 53 percent ľudí, o rok neskôr už len 45 percent.
Euro zostáva nepopulárne aj v krajinách, ktoré si zatiaľ nechali vlastnú menu. Švédi, ktorí pred dvomi mesiacmi povedali v referende „nie“ spoločnej mene, sú dnes so svojím rozhodnutím spokojní. Teraz by proti euru hlasovalo 59 percent ľudí, o tri percentá viac ako v septembri.
Zlá povesť eura však nemusí byť úplne na mieste. Obvinenia zo zdraženia nie sú podľa spravodajského portálu Eurobserver.com opodstatnené: „Oficiálne tabuľky inflácie ukazujú, že ceny v skutočnosti nerástli, no spotrebitelia vo všeobecnosti cítia, že stánkari a ďalší predajcovia využili zmätok pri výmene za euro na zvýšenie cien.“ (jj)
