Činohra SND Bratislava * William Shakespeare: Trojkráľový večer alebo Čo len chcete * Preklad: Ľubomír Feldek * Réžia: Peter Mikulík * Dramaturgia: Martin Porubjak * Hrajú: Jozef Vajda, Ivana Kuxová, Diana Mórová, Tomáš Maštalír, Milan Bahul, Emil Horváth, Zuzana Kocúriková, Stano Dančiak, Ondrej Kovaľ, Robert Roth a ďalší. * Premiéra 15. novembra 2003 v Divadle P. O. Hviezdoslava

Ani trojkráľová komédia s podtitulom Čo len chcete nemá parametre veľkej drámy, zato si však vo vtipnom a aktuálnom preklade Ľubomíra Feldeka zachovala parametre Shakespeara. Sme teda pozvaní na inteligentné prezliekanie sa do rodových úloh, identít, nálad, postojov, veľkých lások aj drobných náklonností. „S toľkými snami pohráva sa láska, až pohráva sa aj s nami.“ Ak je niečo podobné presne to, čo chcete, potom sa táto produkcia režiséra Petra Mikulíka dá chcieť.

Alexandra Grusková ponúkla decentnú, hoci statickú scénu a nie celkom šťastne doplnenú dreveným „vybavením“, ale predovšetkým charakterotvorné i slušivé (okrem niektorých výnimiek) kostýmy.

Diana Mórová si už síce na nohavice úlohy môže zriadiť firmu, málokto by zas vedel odvážne zaľúbenú Violu zahrať s takým šarmom. Spolu s Tomášom Maštalírom v úlohe Sebastiána vytvorili podarený pár súrodencov. Zuzana Kocúriková ani Jozef Vajda sa tentoraz vo svojich úlohách komornej Márie a zaľúbeného Orsina nevedeli celkom nájsť a mierne prepínali. Ivana Kuxová zas smútiacu Olíviu prezentovala strnulo, bez väčšieho komického efektu. K uvoľnene hrajúcim i spievajúcim (na hudbu Petra Mankoveckého) stálym komediantom Národného divadla Stanovi Dančiakovi a Robertovi Rothovi pribudol pohybovo obdivuhodne zdatný Ondrej Kovaľ. Aj Malvolio Emila Horvátha vo svojich žltých pančuchách zostane v pamäti. Záverečnú pieseň Šaša, si možno mohli inscenátori v záujme väčšieho spádu ušetriť do nejakej budúcej hry, nechali však za sebou kúsok roboty, ktorá môže potešiť tých, čo sa vedia dať utešiť trefne povedaným slovom.

Činohra SND Bratislava * Tom Stoppard: Konečne slobodný! * Preklad: Zora Jaurová * Dramaturgia: Darina Abrahámová * Réžia: Pavol Haspra * Hrajú: Marián Geišberg, Soňa Valentová, Zuzana Marošová/Monika Hilmerová, Štefan Bučko, Ľuboš Kostelný, Zuzana Fialová, Dušan Tarageľ, Vladimír Obšil * Premiéra 14. a 15. novembra 2003 na Malej scéne.

Návraty k prvotinám známych autorov môžu byť osviežujúco objavné. Stoppardov Konečne slobodný! – scenár pôvodne písaný pre televíziu – má však v sebe dramatický náboj postačujúci na jednu hodinu. Zvyšok je priveľmi predpokladateľné premieľanie tej istej témy.

Väčšie zdivadelnenie Stoppardovho debutu o zúfalej snahe prežiť fantazírovaním (i fantazírovanie) by istotne bolo možné, ak by režisér či scénograf prejavili aspoň takú kreativitu ako hlavný hrdina – samozvaný vynálezca obálok na opätovné použitie George Riley. Scénograf Vladimír Suchánek však na scéne okrem povinných gaučov navrhol akurát tak hranaté rúry.

Ridleyovská domácnosť teda nedala do nijakého divadelného pohybu; pojednanie o konflikte ilúzií a reality nemalo v sebe šarm, rytmus ani nadhľad dobrej cimermaniády. V kriticko-realistickej obývačke sa ani po dvoch hodinách nedozvieme nič, čo by nám nebolo jasné už z úvodnej scény. Tvorcovia si uvedomovali, že text „nemá parametre shakespearovskej drámy“, ale možno sa domnievali, že záverečné rozhodnutie navštíviť úrad práce (ospravedlňujem sa za vyzradenie pointy), bude mať v našich podmienkach aspoň aký-taký katarzný účinok. Pokladňa čoskoro uvidí, či áno.

Problém pritom nie je v dialógoch, a už vôbec nie v hercoch. Predovšetkým Marián Geišberg (George Riley), ale aj Soňa Valentová (Persefóna) či Zuzana Marošová (Linda) vymodelovali vierohodné postavy. No napriek tomu, že niektoré konflikty v tejto hre majú svoju univerzálnu platnosť, visí táto produkcia vo vzduchu. Malá scéna, namiesto aby predstavila Toma Stopparda ako briskného autora a filozofa (čo všetko u nás od tohto dramatika nebolo ešte hrané!) ponúkla čosi, čomu zodpovedá nový slovenský prívlastok „od veci“.