Mnohí z nás už dnes píšu najmä na počítači vo „Worde“ a ten nám chyby v texte pomôže nájsť. Inak ale často robíme štylistické aj pravopisné chyby. Podľa slovenčinárov je to aj preto, že predmet slovenský jazyk je doslova prepchatý zbytočnosťami. FOTO SME – MIROSLAVA CIBUĽKOVÁ
Napriek tomu, že do ukončenia deviateho ročníka základnej školy žiaci absolvujú okolo 1500 hodín slovenského jazyka, stále im robí problémy.
„Keď si k nám prídu hľadať zamestnanie ľudia s ukončenou základnou školou alebo absolventi učňovských škôl, ich pravopis aj písmo sú bohužiaľ dosť zlé,“ povedala nám Katarína Supuková z personálnej agentúry Start vo Zvolene.
S vyšším vzdelaním, prirodzene, stúpa aj úroveň pravopisu, aj vyjadrovania – za posledné roky dokonca výrazne. „Kedysi nám chodili životopisy s pravopisnými chybami aj od vysokoškolsky vzdelaných ľudí, dnes nájdete chyby len asi v desiatich percentách životopisov,“ povedala SME Katarína Štefániková z bratislavskej personálnej agentúry Selecta. Nie je to však spôsobené tým, že by sa slovenčina na školách učila lepšie.
„Väčšina životopisov je už písaná na počítači, len asi jeden zo sto príde napísaný rukou. No a v počítačoch máte program Word, ktorý pomáha nájsť chyby, lebo podčiarkuje slová, ktoré nepozná – a vám už stačí chyby len opraviť,“ hovorí Štefániková. Absolventom stredných a vysokých škôl by možno vytýkala len jedno: „Rečový prejav. Najmä Bratislavčania hovoria dosť slangovo. Na to by si mali dávať viac pozor,“ hovorí Štefániková.
Myslíte si, že vám pravopis nerobí problémy?
Ak máte pocit, že ste na tom so znalosťou slovenčiny dobre, nechajte niekoho zo známych, aby vám nadiktovali tento diktát. Ten totiž dostala gymnazistka Andrea, keď si chcela opraviť päťku zo slovenčiny na štvorku – nemal by teda byť náročný.
DIKTÁT
Matkiným príbuzným z Břeclavi sme odkázali, že ich matkini bratia navštívia niekedy v júli. Levy, hyeny a tigre sú nebezpečné zvery. Na kŕmenie hydiny sa zužitkúvajú rozličné zmesi a prímesi. Kde-tu na rybníkoch už vidieť divé husi a zavše sa ozve aj hlas sluky. Z levích klietok sa ozval príkry zvuk. V triede máme štyri Andrey. Urodilo sa nám veľa mrkvy, reďkvi a cvikly. Múdrym ľuďom nechýba skromnosť. V januári sú večery chladné. Tri psy sa potulujú po chotári. Keď učiteľka odišla, zostali deti v triede samy. Sused prijal pri oslave svojich sedemdesiatych siedmych narodenín blahoželanie od ôsmich vnúčat v modernom hoteli. Po chutnej večeri pozorujem na oblohe myriady hviezd. Obrázok má dve osi súmernosti.
Hrozný pravopis aj štylistika
Ak však náš pravopis neopravuje počítač, robíme chyby. „Pracujem ako vedúca v obchodnom dome a bola som zhrozená, aké strašné chyby písali moje zamestnankyne v mailoch pri komunikácii s klientmi i partnermi. Musela som im korešpondenciu celkom zakázať, veď strápňovali celú firmu,“ hovorí pani, ktorá chce kvôli kolegyniam ostať v utajení.
Aj inžinierka Jana Levčíková, ktorej robia podklady mladé asistentky, si už radšej píše posudky sama: „Prerobiť tie ich výtvory je väčšia drina, ako keď si to napíšem celé sama. Nielen pravopis je hrozný, často sa vôbec nedá pochopiť veta a čo vôbec chcel autor povedať.“
Najčastejšie chyby, ktoré pri písomnom prejave robíme, sú hrúbky. Dvadsaťročná Iveta, ktorá prepisuje študentom vysokých škôl seminárne a diplomové práce, hovorí: „Slovám chýbajú koncovky, je prehádzaný slovosled, zle upravené slová. Ale najčastejšie v prácach tancujú ypsilony. Ja ich potom opravujem, pretože odo mňa už ide prepísaná práca rovno do tlače.“
Zbytočne veľa teórie
Podľa slovenčinárov chyby robíme aj preto, že predmet slovenský jazyk je doslova prepchatý zbytočnosťami, ktoré sa žiaci vôbec nemusia učiť. „Vytráca sa cieľ vyučovania, lebo sa zachádza do zbytočnej teórie. Deti na základnej škole majú vedieť rozlíšiť akostné a vzťahové prídavné mená, s čím mám problémy aj ja,“ sťažuje sa učiteľka z banskobystrickej školy a dodáva: „Čo sa týka osnov, stačí nazrieť do učebnice slovenského jazyka pre 3. ročník, kde sa píše: slovenčina má splývavú výslovnosť. Vedia osemročné deti pochopiť zmysel tejto vety?“
Aj na internetovej diskusii denníka SME označili čitatelia slovenčinu a matematiku za dva najnudnejšie a najprepchatejšie predmety.
