V týchto dňoch počúvam v rozhlase aj v televízii viac hlbokomyseľných úvah o terorizme, o jeho príčinách, prejavoch a o tom, ako proti nemu bojovať. Vystupujú dokonca predstavitelia opozície, ako nedávno pán Žiak. Ale zatiaľ nik, ani z koaličných predstaviteľov, sa nezmienil o tom, ako sa bude bojovať s terorizmom u nás na Slovensku. Tu akoby ani neexistoval. Alebo považujú jeho rozmery u nás za nepatrné? Zdá sa, že „samoúnos“ M. Kováča, smrť Remiáša, amnestie V. Mečiara, vraždy svedkov, ktoré znemožňujú odsúdenie napríklad Černáka nie sú prejavom s podporou terorizmu u nás? Nemali by boj s veľkým terorom, ktorý konečne povedú USA, naši predstavitelia spojiť s intenzívnym bojom proti mafiánom, výpalníkom, ktorí sú určite spojení so skupinami podobných z Ukrajiny, Maďarska, Čiech, Ruska? Azda stačí, keď pán Migaš ako prvý prejavil sústrasť Američanom? Je skutočne nutné zmieriť sa s myšlienkou, že v demokracii sa nedá terorizmus zlikvidovať? Zmieriť sa s korupciou sudcov, so zastrašovaním svedkov i sudcov, s úplatkami v školách, nemocniciach, na súdoch, s obohacovaním poslancov, uspokojovať sa so slabomyseľnými vysvetleniami o desaťmiliónových pôžičkách neznámych priateľov a podobne. A naďalej zostávať pri prázdnych slovách o podpore boja proti terorizmu, ktorý vedú iní?

Čo urobia novinári, aby sa aspoň pokúsili vyburcovať našu vládu a Národnú radu SR do činov? Ide o jednu z posledných príležitostí. Lebo po voľbách bude už možno neskoro.

OLDŘICH VAŘEKA, Ružomberok