čeliť Slovensko, zatiaľ ekonómovia nemajú jednotný názor.
Oslabne export?
Slabnúci dopyt z krajín Európskej únie bol badateľný na číslach zahraničného obchodu už v minulých mesiacoch. Za rok 2000 bolo tempo exportného rastu takmer 30-percentné. Za posledné dva sledované mesiace - jún a júl už to bolo len po 10 percent. „Nie je to dôsledok nižšej konkurencieschopnosti našich exportérov, ale poklesu zahraničného dopytu,“ myslí si analytik Istrobanky Marek Senkovič. „Je to jav, ktorý sa u nás bude opakovať stále. Sme malou ekonomikou, ktorá bude vždy závisieť od vývoja niekde inde,“ hovorí analytik. Opačnú situáciu sme podľa neho mohli pozorovať vlani, keď bol export motorom celého hospodárstva práve vďaka zahraničným zákazníkom z Európy.
Prirodzeným prejavom poklesu exportu by bolo oslabenie hospodárskeho rastu. „Exportéri by obmedzili investície, v krajnom prípade by hrozilo prepúšťanie,“ vraví Senkovič. Proti pesimistickým víziám však hovoria expanzívne aktivity niektorých rozhodujúcich exportérov. „Volkswagen rozbieha výrobu nových modelov a plánuje zvýšiť objem výroby,“ pripomenul Juraj Kotian, analytik Slovenskej sporiteľne. Volkswagen sa pritom stará o viac ako desatinu celkového vývozu Slovenska.
Pomôže dolár?
Ani prípadné výpadky v exporte by ešte nemuseli mať fatálne dôsledky pre ekonomiku. Pohyb kurzov hlavných svetových mien môže Slovensku pomôcť kompenzovať zlú bilanciu zahraničného obchodu. „Lacnejší dolár by mohol pomôcť nášmu importu. Silnejšie euro by zase mierne zvýhodnilo našich exportérov,“ vysvetľuje Kotian.
Súvislosť dolára a slovenského importu sa opiera o dovoz surovín z Ruska. Za ropu a plyn platíme Rusku dolármi. Ak by sa naplnili prognózy o oslabovaní americkej meny, znamenalo by to pre nás lacnejší dovoz strategických surovín.
Marek Senkovič však upozornil, že naplnenie predpokladov o dlhodobom poklese kurzu amerického dolára oproti euru je zatiaľ otázne: „Momentálne sa euro obchoduje za 0,9150 centa, a teda dolár oproti minulému týždňu skorigoval svoj negatívny vývoj“.
Prídu nové investície?
Niektorí zahraniční analytici krátko po útokoch na Ameriku predpovedali, že rozvíjajúce sa trhy môžu z neistoty investorov profitovať. Vo svojich prognózach počítali s tým, že investori stiahnu svoje peniaze zo „zabehaných“ teritórií a presunú ich do bezpečnejšieho prostredia, ktorým je aj stredná Európa.
Slovenskí analytici sú v týchto odhadoch skeptickejší. „Stredná Európa sa nemôže považovať za bezpečnejšiu, ako napríklad USA. Ratingové hodnotenia hovoria jasnou rečou,“ zdôraznil Senkovič. Svoju vyššiu nestabilitu ukázali rozvíjajúce sa trhy aj v dňoch nasledujúcich po teroristických útokoch. „Rizikové prirážky pôžičiek rozvíjajúcich sa krajín stúpli v priemere o 10 percent oproti predchádzajúcim úrovniam,“ tvrdí Senkovič.
Čiastkový prospech pre investičnú náladu v strednej a východnej Európe pripúšťa analytik Slovenskej sporiteľne: „Ide o pomerne pokojné prostredie, kam by mohli prísť investori, ktorí odišli z iných rozvíjajúcich sa trhov naviazaných na USA,“ povedal a dodal, že jednou z krajín, ktorá bude viac dotknutá krízou, bude napríklad Argentína.
Podľa Senkoviča však môžeme krízou v USA skôr utrpieť. „Investori sa viac preorientujú na krátkodobý a špekulačný kapitál a ten bude smerovať skôr inde ako na Slovensko,“ hovorí. Bezprostredný vplyv posledných udalostí by sme dokonca mohli pocítiť už na prebiehajúcej privatizácii. Hoci veľké plynárenské konzorciá, ktoré majú zamierené do SPP nie sú zatiaľ nijak postihnuté krízou, inak sú na tom niektoré finančné inštitúcie, ktoré zvažujú účasť v slovenskej privatizácii. Príkladom môže byť americká Citibank, ktorá v rámci opatrnejšej investičnej politiky stiahla svoju ponuku na kúpu slovenskej Istrobanky.
JURAJ JAVORSKÝ
