VARŠAVA – Poľské parlamentné voľby priniesli očakávané víťazstvo koalície Zväzu demokratickej ľavice a Únie práce (SLD-UP), ale i niekoľko prekvapení, ktoré by sa dali výstižnejšie nazvať volebnými šokmi. V novom Sejme budú chýbať zástupcovia dvoch strán, ktoré v uplynulých štyroch rokoch v Poľsku vládli. Volebná Akcia Solidarita-Pravica (AWSP) a centristická Únia slobody (UW) neprekročili prah piatich, respektíve ôsmich percent potrebných na vstup do parlamentu.

Voliči im udelili lekciu, ktorú politici týchto strán nečakali. Vedeli síce, že ich popularita stále klesá, ale verili, že aspoň tí z prvých miest kandidátok v parlamentných laviciach zasadnú. Tí, ktorí sa zaslúžili o pád komunizmu v Poľsku, upadli v očiach voličov do nemilosti.

Únia starcov a zdrvený Buzek

Predseda Únie slobody, bývalý minister zahraničia a poradca štrajkujúcich robotníkov v gdanskej lodenici v roku 1980 Bronislaw Geremek sľúbil, že únia nezanikne a bude ďalej pracovať na napĺňaní svojho programu. Únia slobody sa však určite nezaobíde bez generačnej zmeny. Takmer 70-ročný Geremek bude musieť uvoľniť svoje miesto mladšiemu, aby strane neprischla prezývka Únia starcov, ako sa o nej už pred voľbami začalo hovoriť.

Doterajší premiér Jerzy Buzek niesol drvivú porážku Solidarity so vztýčenou hlavou. Po jeho tvári však skoro tiekli slzy. „Štyri roky som bol hlboko presvedčený, že dobre slúžime Poľsku. Ťažko sme pracovali,“ povedal premiér, rozčarovaný volebným výsledkom.

Prezident Alexander Kwasniewski mu odporučil, aby využil ústavnú možnosť podať demisiu ešte pred prvým zasadnutím nového parlamentu. Éra Solidarity sa skončila. Podľa bývalého prezidenta Lecha Walesu splnila Solidarita historickú úlohu zvrhnutia komunizmu. V jej radoch však chýbajú ľudia, ktorí by dokázali vládnuť.

SLD-UP si sama nevystačí

Z volebného víťazstva by sa mal radovať Zväz demokratickej ľavice (SDL), ktorý spolu s Úniou práce získal podľa niektorých odhadov 41 percent, podľa iných 43 percent hlasov. I keby nezískal nadpolovičnú väčšinu, vďaka volebnej matematike by mohol obsadiť viac než polovicu kresiel v Sejme.

To sa však s veľkou pravdepodobnosťou nestane. SLD-UP sa bude musieť obzrieť po koaličnom partnerovi. A ten nie je na dohľad. Nedá sa počítať ani s centristickou Občianskou platformou, ani s pravicovým hnutím Právo a Spravodlivosť. Ako zle napísaný príbeh sci-fi sa javí možnosť uzatvorenia koalície s radikálnymi poľnohospodárskymi odbormi Sebaobrana alebo s Ligou poľských rodín, ktorá otvorene deklaruje svoj odpor k Európskej únii. Zostáva jediná strana, s ktorou už má ľavica skúsenosti z predošlých vlád – Poľská ľudová strana (PSL). Aká by ale bola cena za takú koalíciu? SDL so ziskom viac než 40 percent hlasov by bola tlačená k múru stranou s ôsmimi percentami.

Je ešte jedna možnosť. Vlastne sú dve. Prezident Kwasniewski sa nechal počuť, že radšej než vládu nejakej nestabilnej koalície z nutnosti vymenuje jednofarebný menšinový kabinet SLD-UP. Ľavica by potom musela stále presviedčať niekoľko opozičných poslancov, aby hlasovali s ňou. Druhá možnosť je zaistiť si podporu chýbajúcich poslancov trvale a pretiahnuť ich na svoju stranu.

Zúrivý odborár Lepper v Sejme

Kto mal z tohtoročných volieb naozaj veľkú radosť, boli poľnohospodárske odbory Sebaobrana. V predvolebných prieskumoch sa zdalo, že zostanú s tromi percentami v pozadí politického spektra. So ziskom skoro 10 percent hlasov sa z nich stala tretia najsilnejšia politická sila v krajine. „To je strašné,“ komentoval nástup radikálnych síl do parlamentu známy poľský režisér a nositeľ Oscara Andrzej Wajda.

Politický subjekt stavajúci sa za záujmy drobných poľnohospodárov na seba strhol pozornosť verejnosti blokádami ciest a protestnými akciami v uliciach. Predseda Sebaobrany a nový poslanec Andrzej Lepper je považovaný za enfant terrible poľskej politickej scény. Dá sa teda čakať, že i vďaka nemu bude v novom poľskom Sejme „pekne veselo“.