Toto vyhlásenie vyvolalo na oficiálnych miestach v pakistanskom Islamabade eufóriu. Obyvatelia tejto pre USA strategicky dôležitej krajiny sú však, tak ako vždy, skeptickejší.

Čo za to?

Zatiaľ čo v Islamabade pokračujú diplomatické aktivity, do Péšaváru a Kéty neďaleko afganských hraníc sa hrnú ďalšie tisíce afganských utečencov, a na uliciach Karáči sa obchodníci pýtajú, aké výhody im môže zrušenie sankcií priniesť.

„Viem, že sa nebudem mať hneď lepšie, treba počkať, lebo teraz by tu aj tak nikto neinvestoval ani rupiu,“ tvrdí Chursid, majiteľ malého supermarketu v bohatšej štvrti Karáči - Clifton Area. Chápe, že neistota a peniaze sa nemajú rady. „Iba ak tak špinavé, a verte mi, tých je tu dosť,“ dodáva. Chursid je rodák z Karáči. Spomína si na časy, keď do tohto najväčšieho pakistanského mesta prichádzali afganskí utečenci počas nevydarených sovietskych dobrodružstiev spred dvoch desaťročí. „Treba im pomôcť, sú to naši bratia,“ dodáva. Rieši pritom dilemu, ktorá je dnes v Pakistane najhorúcejšia. „Pomôcť afganskému Talibanu, či staviť peniaze a vlastnú kožu,“ kladie si otázku Charsidov najstarší syn Harím, elektrotechnický inžinier. „Pakistan has no choice - Pakistan nemá na výber,“ hovorí s akcentom až príliš pripomínajúcim indickú angličtinu.

Kotol kriminality

Afganská komunita v Karáči patrí spolu s ďalšími „prisťahovalcami“ zo severného a západného Pakistanu medzi najchudobnejšie a je kotlom kriminality.

„Choď sa pozrieť na sever mesta, alebo radšej nechoď, odnesú ťa Alah vie kde a domov sa vrátiš vo forme diplomatickej správy z najbližšieho konzulátu tvojej krajiny,“ hovorí zamestnanec miestnej leteckej spoločnosti PIA Imran, mimochodom Afganec. Jeho slová dokladajú správy miestnej televízie, podľa ktorej iba včera v severnej časti Karáči neznámi páchatelia uniesli deväť automobilov, samozrejme aj so šoférmi.

Islam pritom Harímovi či Imranovi káže spoluveriacim Afgancom pomáhať - čo odporuje aktívnej účasti Pakistanu pri vojenských operáciách proti Kábulu, ako ju naznačujú miestni politici. Nevedia pochopiť, tak ako väčšina miestnych, ako sa politika USA proti Talibanu počas niekoľkých rokov mohla tak radikálne zmeniť. „Predtým ich napumpovali peniazmi a vycvičili a teraz ich chcú vyhnať,“ hovorí Imran s výrazne zvýšeným hlasom.

Na pripomienku, že ho počujeme, aj keď hovorí pokojnejšie, nereaguje. Zastaví ho až obligátny bakšiš, a reč sa stočí na to, prečo sú Európania takí bieli.

Supy striehnu na Afganistan

Miestne médiá zaplavili správy o tom, že Washington chce v Afganistane zaviesť medzinárodnú správu. Zatiaľ čo prezident George W. Bush pripravuje ozbrojenú intervenciu, Pakistanci už teraz počítajú s tým, že po skončení vojenských operácií by mohli dostať svoju porciu.

„Je to prirodzené, naša nátura je najbližšia ich povahe,“ myslí si učiteľ angličtiny Chalik Khan.

„Uvidíte, že po Afganistane bude poškuľovať aj Čína, Irán a Moskva, sú to všetko supy, ktoré si na obeť počkajú bez toho, aby tam poslali jediného vojaka,“ tvrdí.

A Usáma bin Ládin - hlavná „príčina“ celej diplomatickej horúčky v okolí Afganistanu? „Akosi sa dostáva do úzadia,“ hovorí Chalik. Ako však dodáva, tajuplné padanie amerických špionážnych lietadiel (podľa miestnych správ už dvoch za posledné tri dni) naznačuje, že nad Afganistanom sa teraz nachádza viac satelitov ako nad Bajkonurom.

Všetky hľadajú bin Ládina.

Autor: Karáči