FOTO - ČTK/AP

Hneď sa hovorilo napríklad o poskytnutí vzdušného priestoru USA - zatiaľ ho sľúbil Kazachstan, ale v prvých reakciách aj Uzbekistan (vláda to údajne schválila už 16. septembra) a čosi opatrne naznačoval aj Tadžikistan. Po telefonátoch a návštevách z Moskvy sa však stredoázijské republiky stiahli do diplomatického vyčkávania a oficiálne akékoľvek úvahy o amerických vojakoch a technike na svojom území popierajú.

Súčasne s Putinovým „rozhodol som sa“ sa objavujú správy, že Američania už v postsovietskej Strednej Ázii možno sú. Predstaviteľ civilného letiska v uzbeckom Taškente informoval, že už v piatok tu pristáli dve americké nákladné lietadlá C-130. Údajne priviezli spravodajské zariadenia a zdržali sa asi 90 minút. Nemenovaný vojenský zdroj agentúre Reuters správy poprel.

Na Uzbekistan sa upriamuje pozornosť ako na afganského suseda a bývalú základňu sovietskeho ťaženia v Afganistane. Letecká základňa Kargaity leží asi 20 kilometrov od hranice a mohla by byť stanovišťom amerických lietadiel v prípade úderu proti Talibanu. Neďaleko je vojenská základňa Tuzel, na ktorej je dosť miesta pre 20-tisíc vojakov. Na dlhodobú operáciu by to bolo výborné zázemie. Postsovietsky Uzbekistan je - na rozdiel od Pakistanu - pre USA priateľským prostredím a nehrozia tu natoľko útoky islamistov. Uzbekistan navyše ako jediná stredoázijská republika nie je súčasťou obranných dohôd Spoločenstva nezávislých štátov.

Správy o pôsobení dokonca amerických zvláštnych oddielov popreli tadžické zdroje. Americké zvláštne jednotky v počte 100 až 200 mužov mali podľa americkej ABC News prísť do tadžického mesta Kuľab na juhu krajiny. Podľa tadžických parlamentných zdrojov je však správa len ďalšou provokáciou s cieľom vyostriť situáciu v pohraničí.

Jediným nepokryte odhodlaným štátom, ktorý chce otvoriť svoj vzdušný priestor pre USA, tak zostáva Kazachstan. Jeho hranica je vzdialená od Afganistanu asi 300 kilometrov. (bj)